Každý rok si dvakrát posúvame hodinky na stene, v aute, na ruke… Niektoré mobily to zvládnu samé, iné treba prestaviť ručne. 31.3. prejdeme všetci z tradičného zimného času na letný. Hodiny si v nedeľu posunieme dopredu, z 2:00 na 3:00 a tak bude naša noc o hodinu kratšia.

Nápad letného času siaha hlboko do histórie

Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale to, aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý návrh na zavedenie letného času predložil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).

Zmena času najskôr nemala úspech

V Európe bol letný čas prvýkrát testovaný v roku 1916 v niekoľkých krajinách. Boli medzi nimi Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo veľkú obľubu, po vojne ho zrušili. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny. V roku 2014 prešlo celé územie na zimný čas. USA zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia.

Nová doba, nové pravidlá

Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. Za túto novinku mohla energetická kríza. V tom roku bola taká zima, že nastal výpadok v zásobovaní uhlím. Dokonca boli vyhlásené trojtýždňové uhoľné prázdniny. Od letného času sa očakávali energetické úspory.

V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, konkrétne v nedeľu nadránom. Čas bol vybratý práve preto, že má na pracovné povinnosti minimálny vplyv. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší. Trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov, zatiaľ čo pred rokom 1996 trval iba šesť.

Nemali ho už náhodou zrušiť?

Avizované zrušenie striedania letného a zimného času sa nateraz odkladá na neurčito, najmenej však do roku 2027. K zmene striedania malo totiž prísť v celej Európskej únii a členské štáty sa mali rozhodnúť, ktorý čas si ponechajú. K dohode ale zatiaľ neprišlo.

Čo na to naše biologické hodiny?

Poznáte to… Žalúdok sa neriadi číslom na hodinkách, ale svojim vlastným časom. Tieto hodinky sa posúvajú ťažšie, ako tie v aute. Jednoducho sa naše telo prispôsobuje dlhšie. Striedanie tmy a svetla môže za to, že sme bdelí či unavení v zhruba rovnakých časoch. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie, spánkové cykly a podobne. Aj jedna hodina má veľký vplyv na celé naše telo a udiať sa nám môže všeličo.

Môžeme pribrať

Zmena hmotnosti je reálna hrozba pri posune času. Stačí, ak počúvneme žalúdok a najeme sa o hodinu skôr a zrazu sa nám do celého dňa vmestí ešte jedno jedlo navyše…

Únava aj niekoľko dní

Nedospíme to za víkend. Telo si zvyklo fungovať v určitom rytme a teraz sme mu ho zrazu posunuli. Bude trvať, kým si zvykne.

Problém so spánkom

Vyhnite sa káve a nápojom s kofeínom, nepozerajte večer do mobilu a váš spánkový rytmus sa ustáli rýchlejšie.