Keď si raz začneš spievať pesničku o budíku, ťažko ju vyženieš z hlavy. Na takéto kultové príhody z roku 1975 sa len ťažko zabúda. Napriek tomu si najlepšie všetky deti pamätajú práve pesničku.
V úvode sa spievalo:
Ja som budík budíček.
Budiť je môj koníček.
Stretol som sa náhodou ja s takou príhodou.
Potom bola rozprávka, napríklad O koliesku menej, alebo o Zábudlivom pánovi, a keď sa skončila, spievali sme si zasa.
Ja som budík, budíček.
Budiť je môj koníček.
No keď stíchnem trošíčka, usnú všetky očičká…
Kultová rozprávka sa v roku 1991 dočkala voľného pokračovania, to dostalo názov Sedem výmyselných budíkov, v tom už ale vystupoval iba jeden budík a jeho pán.
Zvučku sme našli, tu je!
Už si pohmkávaš aj ty?
