„Mami, môžem sa zahrať na tablete?” „Nie.” Otec povie: „Ale veď prečo nie, pokojne sa zahraj.” Toto je príklad, ktorý bežne poznáme. Je to ok?

Otec aj matka by mali mať jasnú predstavu o výchove svojho potomka. A hlavne spoločnú.

Veľmi dôležité je aj správanie sa rodičov. Vychovávajú i tým, ako sa obliekajú, rozprávajú sa s inými ľuďmi a o iných ľuďoch, ako sa tešia alebo smútia, ako sa správajú k priateľom i k nepriateľom, ako sa smejú, čítajú. Dieťa to vidí a bude napodobňovať.

Rodičia by mali vedieť, kde ich dieťa je, no musia mu dať aj potrebnú voľnosť, aby sa nenachádzalo iba pod ich vplyvom, ale aj pod inými vplyvmi života. Musia u neho rozvíjať schopnosti spolupracovať aj s cudzími, poprípade aj negatívnymi ľuďmi a okolnosťami, aby sa tak reálne pripravovalo na život.

V oblasti práce dieťaťa by nemali používať odmeny a tresty. Pracovná úloha a jej riešenie musí sama o sebe prinášať dieťaťu pocit uspokojenia a radosti. Uznanie a pochvala za vynaliezavosť a tvorivosť za jeho prácu musí byť najlepšou odmenou.