Titulnú skladbu k očakávanému seriálu Slovania zložila spoločne so svojím partnerom a producentom Eddiem Stevensom.

Slovenská speváčka Jana Kirschner predstavuje novú pieseň Láska neumiera. Už po prvých tónoch budete mať zimomriavky po celom tele.

Kirschner priznala, že zo začiatku si nevedela úplne predstaviť, ako by mohla hudobne a bez pátosu preniknúť do obdobia Slovanov. Keď ju producentka v decembri 2019 oslovila, cítila, že jej vkladá do rúk veľkú zodpovednosť a zároveň príležitosť.

„Myslím si, že na chvíľu vo mne skrsla aj istá pochybnosť, či by túto pieseň mala spievať ženská interpretka. No na druhej strane som práve v tom videla istú príležitosť, ako prelomiť predsudky a očakávania a prijala som to ako výzvu,“ hovorí speváčka a ďalej približuje genézu seriálovej piesne:

„Na jar minulého roka v Londýne, odseknutá od domova a rodiny, som pomedzi domácu výučbu našich detí premýšľala, ako sa spojiť s touto časťou našej histórie. Po niekoľkých mesiacoch uvažovania nad tým, čo nás spája, som pochopila, že sú to práve asi tie úplne základné otázky, pocity a emócie.“

Autorka piesne Láska neumiera podčiarkuje, že láska je téma týchto dní. „Tisíckrát skloňovaná, no stále živá. Je to rozhodne veľká téma aj posledného roka a myslím si, že mnohí z nás si práve počas neho uvedomili, že je to možno jediná istota, ktorú v tomto podivuhodnom svete máme,“ komentovala Kirschner názov skladby, ktorú nahrávali v londýnskom štúdiu Special Bikkie.

Producentom a spoluautorom piesne je Stevens a okrem Kirschner, ktorá napísala i text, v nej spieva aj Štefan Štec. „Spolupráca so Štefanom Štecom vznikla v mojej hlave už dávno predtým, než som bola oslovená napísať titulnú pieseň k seriálu Slovania, pretože môj muž Eddie Stevens produkoval pre Štefana nádhernú skladbu Duje Vitor, ktorá potom hrala v našej domácnosti dlhé týždne. Pre mňa je jeho hlas dôležitým prvkom celej skladby,“ konštatovala s tým, že Štecov hlas priniesol piesni „nielen rovnováhu, ale aj akúsi potrebnú zemitosť“.

Seriál Slovania, ktorého príbeh je posadený do Karpatskej kotliny počas 7. storočia nášho letopočtu, pracuje nielen s fiktívnou rekonštrukciou historického obdobia, ale i s fantazijnými a nadprirodzenými prvkami. Tvorcovia sa inšpirovali motívmi zo slovenskej a ukrajinskej ľudovej slovesnosti zachytenej v piesňach, poverách či rozprávkach.

Zdroj: TASR