Milióny predaných ruží v rôznych krajinách sveta, romantická večera, čokoláda, cukrovinky, špeciálne pohľadnice, obec Saint Valentin vo Francúzsku a Sankt Valentin v Rakúsku, osobitný program cestovných kancelárií do miest považovaných za romantické lokality – toto všetko sa s Dňom svätého Valentína.
Dlhodobo sa tento deň považuje za pomôcku pre zaľúbených, ale hanblivých a tiež tajných ctiteľov. Stáročiami sformovaná tradícia tvrdí, že tento výnimočný deň nepripúšťa, aby milovaná osoba „naše“ vyznanie odmietla alebo aspoň zaň nepoďakovala.
14. február sa teší veľkej popularite v Austrálii, Veľkej Británii, vo Francúzsku, Japonsku, Kanade, Portugalsku, Španielsku, Taliansku či v USA, ale aj na Filipínach.
V 90. rokoch 20. storočia prenikla tradícia osláv Dňa svätého Valentína aj do štátov strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Výraznú podporu sviatku od začiatku poskytovali podnikatelia, obchodníci, výrobcovia cukroviniek, valentínskych suvenírov a darčekov.
Do ponuky sa dostali napríklad špeciálne pohľadnice, tzv. „valentínky“, na ktoré zaľúbenci napísali svoje vyznania. Práve podobný lístok má najbližšie k jednej z najstarších legiend o svätom Valentínovi.
Podľa nej pôvodne pohanský kňaz Valentín (lat. Valentinus), obrátený na kresťanskú vieru, žil v Ríme v 3. storočí n.l. V rímskej ríši v tom čase platil dekrét cisára Claudia, zakazujúci rímskym vojakom oženiť sa, pretože manželské radosti by ich odvádzali od plnenia vojenských povinností. Svätý Valentín považoval toto nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával. Za to skončil vo väzení. Aj tam pomáhal kresťanom, posilňoval ich modlitbami a robil zázraky. Najznámejším je vrátenie zraku dcére žalárnika. Keďže sa Valentín viery nevzdal, 14. februára 270 n. l. ho Rimania popravili. Legenda dodáva, že Valentín stačil pred smrťou napísať lístok žalárnikovej dcére s vyznaním lásky. Práve to sa stalo základom valentínskej tradície.
Zdroj: TASR
