Za jeho vznik môže žena! 🙂

Rafinéria cukru v českých Dačiciach existovala len 19 rokov (1833–1852) tomuto takmer zabudnutému kraju lesov a lúk však priniesla svetové prvenstvo.

Riaditeľom rafinérie sa stal v roku 1940 Jakub Kryštof Rad. Bol to technicky zdatný odborník, ktorý sa hneď po svojom nástupe do funkcie pustil do modernizácie fabriky. Keď sa manželka úspešného riaditeľa porezala pri sekaní cukru, ktorý sa v tom čase tvaroval do hrúd, klobúkov alebo homolí, požiadala manžela, aby vymyslel menšie, praktickejšie formovanie.

V novembri 1841 vyriešil Jakub Kryštof Rad tento problém vynálezom lisu na výrobu kockového cukru a po roku, teda 23. januára 1843 mu bol priznaný patent na výrobu sladkých kociek. Svoj patent predal majiteľom rafinérie a ešte v tom istom roku sa začal kockový (tzv. čajový) cukor z Dačíc dodávať do celej vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie.

Balíček kockového cukru obsahoval viac ako pol kilogramu kociek s hranou dlhou 1,5 alebo 1,2 centimetra. Drobné kocky cukru sa rozleteli do sveta a ich vzhľad a praktické balenie sa tešili veľkému úspechu. Potom, čo zožali obrovský aplauz v hlavnom meste bývalej rakúsko-uhorskej monarchie Viedni (dnes Rakúsko), predala malá, len ťažko prežívajúca dačická rafinéria povolenie vyrábať kockový cukor aj do Pruska, Saska, Bavorska, Švajčiarska a Veľkej Británie.

Kockový cukor neskôr dodávali aj vo viacerých farbách, čím sa stal atraktívnejší.

Starý zdokonalený patent má už 175 rokov, ale využíva sa pri lisovaní sladkých kociek dodnes.

Zdroj: teraz.sk/magazín

Photo: pixabay.com