Ak sa ráno zobudíte nevyspatí, s pocitom chorľavosti, pokojne za tým môže byť démonická mora.
Kikimora
Ak sa vám niekedy v noci zdalo, že vás čosi „priľahlo“ alebo šteklí, možno to bola Kikimora. O tejto tajomnej bytosti sa traduje, že zabíjala dospelých. Veľmi nebezpečná bola najmä pre mužov.
Kikimora obťažovala ženy najčastejšie takým spôsobom, že im v noci zamotala priadzu, čo znamenalo veľké nešťastie. Oveľa väčší strach však malo nežnejšie pohlavie z toho, keď v noci prišla strašiť deti alebo ich rovno uniesla.
Kikimora je u Slovanov známa aj ako mora. Patrila vraj medzi démonov zo záhrobia, ktorí prinášali smrť. Podľa našich predkov to boli duchovia ešte nenarodených detí alebo zle pokrstených novorodencov, ale aj duchovia ľudí, ktorí po smrti nenašli pokoj. Podľa povier sa morou môžeme stať aj my. Zo spiaceho človeka vtedy odíde duša, ktorá sa v podobe tieňa alebo hmly usadí na hrudi spiaceho, aby ho mohla dusiť, cicať mu krv a ženám aj materské mlieko. Ak sa ráno zobudíte nevyspatí, s pocitom chorľavosti, pokojne za tým môže byť mora.
Mora sa však mohla zjavovať aj ako sexuálna túžba dievčaťa. Ako sa píše v knihe Čerti, bosorky, upíri a strašidlá, na Zamagurí a na Kysuciach kedysi ľudia verili, že "v niektorých prípadoch môže zažiadané dievča či žena ako mora takto navštevovať objekt svojich citov a moriť ho, čiže vyciciavať z neho životodarnú energiu. Jej pôsobenie sa prejavovalo bledosťou, nechutenstvom a úbytkom telesnej hmotnosti, smútkom a neznesiteľným tlakom v oblasti hrudníka." Pred morou sa dalo brániť napríklad tak, že „obťažovaný“ vopchal do kľúčovej dierky ihlu.
Špecifickou bytosťou bola aj škaredá Kikimora, ktorá si obrovské prsia prehadzovala cez ramená. Podľa Slovanov bola ženou domáceho démona Domovoja – chlpatého ducha s rohami a chvostom. Kým Kikimoru v obľube nemali, Domovoja považovali za ochrancu príbytku a krbu. Naši predkovia si ho vážili natoľko, že mu zvykli obradne nechávať jedlo a pitie alebo mu pripravovali aspoň teplý kúpeľ.
Domovoj
Kult domácich ochranných bôžikov vznikal už pri stavbe domu. V minulosti sa k základnému kameňu zvyklo dávať zabité jahňa alebo čierny kohút, no výnimočná nebola ani ľudská obeť. Ak sa Domovojovi nedostávalo patričnej úcty, mohol sa rozhnevať a spôsobiť škody. Popudiť ho mohlo aj to, ak sa vydatá žena objavila pred cudzím mužom s nepokrytou hlavou. A ak sa rodina rozhodla presťahovať, automaticky s ňou šiel aj ich rodinný ochranca.
Kikimora a Domovoj však rozhodne neboli jediní domáci duchovia. Domovojovi pomáhala aj Korgoruša v podobe mačky. Hospodárovi prinášala peniaze a zásoby z iných obydlí. V pivnici zase sídlil Pivničiar, v chlieve Chlevnik. Na dvore žil Dvorovyj, ktorý trápil zvieratá. Stádo však zasa zvykol chrániť Šotek. Traduje sa o ňom, že vedel rozmnožovať majetok. Pod prahom a pod pecou žil had Hospodárik a bol zárukou rodinného blahobytu. Pri peci mohol žiť aj Bannik, no svoje miesto si našiel aj pod lavicou alebo tam, kde sa ľudia kúpali. Pod rodinným krbom sa vraj nachádzal Ovinnik. Domácich duchov, či už dobrých alebo zlých, bolo veľa a možno žijú aj v dnešných moderných domácnostiach.
Zdroj: teraz.sk
Photo: teraz.sk
