Medzi teplotou vo vnútri a teplotou vonku by nemal byť rozdiel väčší ako 7 stupňov.

Zradná klimatizácia

"Ak udržujeme klimatizáciou vo vnútri v interiéri konštantnú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môžeme mať predovšetkým v horúcich dňoch rôzne zdravotné problémy," uviedol Ivan Rovný, hlavný hygienik SR.

Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia podľa jeho slov 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách.

V prípade, že používame klimatizáciu dlhodobo, máme pocit, akoby na nás niečo liezlo, a teda sme unavení, malátni, poznamenal Rovný s tým, že to je reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia.

"Príliš nízka teplota v interiéri môže pre ľudí prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia znamená riziko pre ich zdravie," upozornil.

Chladný vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, astmu či bolesti chrbtice. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre sa môže vysušovať koža, oči, ale tiež sa môžu zapáliť oči, uši a nosné dutiny.

Klimatizáciu treba používať opatrne aj v prípade detí.

"Je pravda, že prílišnými teplotami trpia aj deti a v horúcich dňoch tiež radšej vyhľadávajú chladnejšie priestory, ale pri používaní klimatizácie sa treba držať hesla, že menej je niekedy viac a používať ju s rozumom," uviedol hlavný hygienik SR.

"Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno do horúceho prostredia môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť k celkovému oslabeniu organizmu," vysvetlil Ivan Rovný.

Pri prechode z vychladenej miestnosti do vonkajšieho tepla odporúča chvíľu hygienik zotrvať v neklimatizovanom priestore a až potom ísť von.

"Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky," doplnil.

Zdroj: SITA

Photo: pixabay.com