Počúvať
Hity vášho života
Rádio Melody

Slovenská politika je chudobná na ženy. Sudkýň máme dosť!

V súčasnej slovenskej vláde chýba ženské zastúpenie!

Zastúpenie žien v politike je dlhodobo nízke, pozitívnym príkladom je ich zastúpenie v súdnictve a v europarlamente.

Podiel žien v Národnej rade SR sa dlhodobo pohybuje na hranici 15% až 20%, pritom za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie sa považuje tretinové zastúpenie. Aby v parlamente bolo takéto zastúpenie, počet slovenských poslankýň by musel byť dvojnásobný! Faktom však je, že kvóty, ktoré by legislatívne nariadili vyšší počet žien na kandidačných listinách, majú medzi slovenskými politickými stranami len veľmi nízku podporu.

Žiadna žena nie je členkou súčasnej slovenskej vlády. Do novembra 2014 bola jedinou ženou vo vláde ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Žiadna žena nepôsobí ani na jednej z 3-och najvyšších ústavných funkcií, teda na poste prezidenta, predsedu NR SR ani predsedu vlády. Zatiaľ jedinou ženou na jednej z týchto pozícií bola premiérka Iveta Radičová (2010 – 2010).

Ani jedna žena nie je v súčasnosti na čele samosprávneho kraja, podiel žien medzi zvolenými poslancami vyšších územných celkov sa dlhodobo pohybuje na veľmi nízkej úrovni. Na čelo radnice krajského mesta sa v posledných komunálnych voľbách v novembri 2014 prvýkrát dostala žena. Primátorkou Prešova je Andrea Turčanová.

Väčšie zastúpenie majú ženy v Európskom parlamente. Z 13-tich poslancov sú 4 ženy. Do europarlamentu sa v minuloročných májových voľbách dostali Monika Flašíková Beňová, Monika Smolková, Anna Záborská a Jana Žitňanská.

Sudkyne tvoria 63% zo všetkých sudcov na Slovensku. Na čele Ústavného súdu SR je Ivetta Macejková, na čele Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, Súdnu radu má na starosti Jana Bajánková. Na Najvyššom súde SR ženy tvoria 52 percent sudcov, na krajských súdoch 62,9 percenta a na okresných 66,1 percenta.

Vzdelávací systém sa na Slovensku vyznačuje na jednej strane výraznou prevahou žien, ale taktiež hierarchickou štruktúrou – čím vyšší stupeň vzdelávania, tým nižší podiel pedagogičiek. Na čele univerzít a vysokých škôl je 14,3 percenta žien.

Zvýšenie zastúpenia žien v rozhodovacích pozíciách je aj jedným z cieľov Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019. Stratégiu aj plán vláda schválila v novembri 2014.

Zdroj: SITA

Mobilná aplikácia rádia Melody

Rádio Melody a hity tvojho života aj v mobile! Aplikácia obsahuje možnosť "castovania" cez Google Chromecast.