Laura Arcolinová patrí medzi výrazné slovenské tanečné osobnosti. V podcaste Nedeľný hosť Viki Lancošovej prezradila, že tanec ju naučil oveľa viac než len techniku a pohyb. „Tanec ma naučil veľmi veľa, nielen v tej profesii tanečnej. Naučila som sa vďaka nemu lepšie správať, sebadisciplínu, komunikovať s ľuďmi, vystupovať krajšie,“ povedala.
Podľa nej tanečníci počas kariéry zvládajú množstvo rôznych úloh. Musia byť do istej miery vlastnými psychológmi, fitness trénermi, nutricionistami či dokonca organizátormi ciest. Laura začala tancovať ako osemročná. Veľkú zásluhu na tom mala jej mama, ktorá sama v detstve túžila tancovať, no nemala na to vhodné podmienky.
„Jej snom bolo, keď som sa narodila, že ja budem tanečníčka a ona mi bude šiť šaty,“ prezradila Laura. Tanečná kariéra však zďaleka nie je len o krásnych kostýmoch a úspechoch. Laura otvorene hovorí aj o únave, bolesti a každodennom tréningu.
„Niekedy priletím z Ázie a najradšej by som si dala týždeň voľna, ale práve vtedy musím ísť trénovať. Nie vždy je to ružové.“ S úsmevom dodala, že svalovica je pre tanečníkov prakticky každodennou kamarátkou.
Tanečný partner sa stal životným
Veľkou témou rozhovoru bol aj Laurin partner Massimo, ktorý je nielen jej tanečným, ale aj životným partnerom. Ich začiatky pritom neboli úplne jednoduché. Laura priznala, že keď spolu začali tancovať, bola vo vzťahu s niekým iným. Napriek tomu medzi nimi od začiatku fungovala silná chémia.
„Sadli sme si ako ľudia, vedeli sme spolu výborne komunikovať a myslím si, že to je základ,“ povedala. O Massimovi hovorí s veľkým rešpektom aj ako o tanečníkovi. „To jeho vedenie, ako drží partnerku a ako jej podáva komunikáciu cez dotyk, tak v živote som s niekým lepším netancovala.“
Spoločné fungovanie na parkete aj mimo neho však prináša aj napätie. Keď sa blíži veľká súťaž, emócie rastú a občas sa zvýši aj hlas. „Keď to začne na tréningu vrieť, dáme si okamžite pauzu,“ vysvetlila.
Laura a Massimo spolu tancujú už 12 rokov. Dnes patria medzi úspešné páry, no Laura upozorňuje, že prvé miesta neprišli hneď. „Ľudia vidia už ten výsledok a hovoria si, že je to jednoduché. Vôbec to tak nebolo.“ Spomína si aj na obdobie, keď boli štyri roky siedmi.
Práve siedme miesto je podľa nej mimoriadne frustrujúce, pretože do finále postupuje len šesť párov. „Tie zlé výsledky nám dali oveľa viac ako tie dobré, pretože tam sme sa naučili bojovať so svojím dnom,“ povedala. Dôležitú úlohu v ich kariére zohral aj kouč, ktorého Laura opisuje nielen ako trénera, ale aj človeka, ktorý im pomáha po psychickej stránke.
Hongkong a študenti
Laura dnes žije v Hongkongu, no sama hovorí, že doma veľa času netrávi. „V Hongkongu si skôr perieme oblečenie a meníme kufre, pretože stále cestujeme po Číne, Japonsku, Kórei, Singapure či Taiwane.“ Tanec je podľa nej v Ázii mimoriadne populárny. Zaujímavosťou je aj vek jej študentov.
„Vekový priemer mojich študentov začína okolo 60 až do 80 rokov. Väčšina z nich má ešte stále rodičov, ktorí tiež tancujú.“ Práve to považuje za veľmi inšpiratívne. Pohyb podľa nej pomáha ľuďom zostať aktívnymi, udržiavať svalovú hmotu, rozvíjať muzikálnosť a zároveň si užívať čas s ostatnými.
V podcaste Nedeľný hosť sa dozviete aj:
- prečo Laura verí, že pohyb „nevie klamať“,
- ako vníma talent u mladých tanečníkov,
- aké boli jej najťažšie obdobia
- a čo všetko ju život profesionálnej tanečníčky naučil.
