„300 hrmených!“ Stačí jedna hláška a mnohí okamžite vedia, o aký film ide. Pacho, hybský zbojník má už viac ako 50 rokov, no stále patrí medzi najobľúbenejšie slovenské komédie. Za jeho vznikom sa pritom skrýva viacero zaujímavostí, od Lasicu a Satinského až po miesta, na ktorých sa nakrúcal.

Film Pacho, hybský zbojník vznikol v roku 1975 pod režijným vedením Martina Ťapáka. Hlavnú úlohu stvárnil Jozef Kroner a z filmu sa postupne stala jedna z najvýraznejších komédií slovenskej kinematografie. Slovenský filmový ústav ho opisuje ako jednu z mála naozaj vydarených slovenských filmových paródií.

1. Pacho nevznikol ako filmový Jánošík

Film sa síce hrá so svetom zbojníkov a množstvom motívov, ktoré si spájame s Jánošíkom, Pacho je však fiktívna postava. Snímka vznikla podľa rovnomennej poviedky spisovateľa Petra Jaroša a zámerne parodovala zaužívaný obraz slovenského národného hrdinu, folklóru a zbojníckych legiend.

2. Hlášky, ktoré zľudoveli, písali Lasica a Satinský

Na scenári pracovali Peter Jaroš a Martin Ťapák, no o množstvo nezabudnuteľných dialógov sa postarali Milan Lasica a Július Satinský.

Práve ich humor výrazne pomohol tomu, že množstvo viet z filmu prežilo celé desaťročia a dodnes sa používajú aj mimo filmu.

3. Lasica a Satinský mali vo filme aj hrať

A tu prichádza jedna z najzaujímavejších zákulisných informácií.

Režiséra Martina Ťapáka podľa magazínu Film.sk ešte roky mrzelo, že mu nedovolili obsadiť do filmu samotného Lasicu a Satinského. Dvojica tak nakoniec zostala „iba“ za dialógmi.

Je celkom zaujímavé predstaviť si, ako by film vyzeral, keby sa ich humor dostal aj priamo pred kameru.

4. Jozefa Kronera si tvorcovia presadili

Jozef Kroner dnes pôsobí ako úplne samozrejmá voľba pre Pacha, ale jeho obsadenie nebolo bez komplikácií.

Podľa Film.sk bol v tom čase veľmi vyťaženým hercom, napriek tomu si ho tvorcovia do hlavnej úlohy presadili. Jeho výkon sa napokon stal jedným z hlavných dôvodov, prečo film získal kultový status.

5. Pacho bol obrovský divácky hit

Nešlo iba o film, ktorý sa stal populárnym až časom.

Pacho, hybský zbojník bol podľa Film.sk divácky najúspešnejším slovenským filmom obdobia rokov 1970 až 1982. Až v roku 1983 ho z pohľadu návštevnosti desaťročia prekonala Tisícročná včela.

Zaujímavé je, že aj na nej sa ako scenárista podieľal Peter Jaroš.

6. Nakrúcalo sa na viacerých známych slovenských miestach

Film využil množstvo reálnych slovenských lokalít.

Medzi uvádzané miesta nakrúcania patria hrad Červený Kameň, Devínske Karpaty, Rajecká Lesná, Súľov-Hradná či Vysoké Tatry.

Aj vďaka tomu film pôsobí vizuálne výrazne slovensky bez toho, aby sa zmenil na obyčajnú folklórnu pohľadnicu.

7. Hudbu zložil Svetozár Stračina

Za hudbou filmu stojí Svetozár Stračina, jeden z výrazných slovenských skladateľov filmovej a folklórne inšpirovanej hudby.

Jeho hudba pomáha filmu balansovať medzi paródiou, dobrodružstvom a ľudovou atmosférou. Kameru mal na starosti Beňo Krivošík a scénografiu Anton Krajčovič.

8. Vo filme sa stretla mimoriadne silná herecká zostava

Pacho nie je iba Jozef Kroner.

Vo filme účinkovali aj Dušan Blaškovič, Karol Čálik, Slávo Záhradník, Július Vašek, Peter Debnár, František Velecký či Ivan Palúch. Objavil sa v ňom tiež Marián Labuda ako Erdödy a Ida Rapaičová ako Erdödyová.

Súčasťou obsadenia bola dokonca aj speváčka Eva Máziková v úlohe Hanky.

9. Film prešiel digitálnym reštaurovaním

Ak dnes Pacha vidíte v televízii v oveľa lepšej kvalite, nie je to náhoda.

Slovenský filmový ústav film digitálne reštauroval a obnovená verzia sa dostala na televízne obrazovky na Slovensku aj v Česku. SFÚ ho zároveň dlhodobo radí medzi svoje divácky najobľúbenejšie tituly počas sviatočného obdobia.

10. Film má už viac ako polstoročie, no hlášky stále fungujú

V roku 2025 oslávil Pacho, hybský zbojník 50 rokov od svojho vzniku. STVR ho pri tomto výročí označila za jednu z komédií, ktoré sa pravidelne vracajú na televízne obrazovky.

A možno práve tu je tajomstvo jeho životnosti. Film si robí srandu z národných mýtov, hrdinstva aj z nás samotných, no nerobí to zlomyseľne.

Aj po viac než päťdesiatich rokoch tak stačí začuť „300 hrmených!“ a človek má chuť pustiť si Pacha zase od začiatku.