Kultová česká trilógia Slunce, seno… patrí dodnes medzi filmy, ktoré si veľa ľudí dokáže pozrieť znova a znova. Prvý diel mal premiéru v roku 1983 a divákov zaviedol do prostredia českej dediny, kde sa miešal život miestnych obyvateľov s poriadnou dávkou humoru. Nakrúcanie však prinieslo aj množstvo momentov, ktoré boli miestami divokejšie než samotný film.

Už prvý film sa nevyhol problémom. Spôsob, akým bola vo filme vykreslená socialistická dedina, údajne vyvolal kritiku a z pôvodnej verzie muselo byť odstránených približne 15 minút.

Zaujímavosťou je aj to, že vo filmoch neúčinkovali iba profesionálni herci. Režisér Zdeněk Troška zapojil aj skutočných obyvateľov dediny Hoštice, kde sa veľká časť príbehu nakrúcala. Práve spojenie hercov a domácich dodalo filmu jeho špecifickú atmosféru.

Legendárna Helena Růžičková, ktorá stvárnila Škopkovú, sa pritom pri hraní príliš nekrotila. Facky, ktoré rozdávala ostatným postavám, mali byť často skutočné. Herci neskôr spomínali, že ich rozhodne iba nepredstierala a poriadne boleli.

Ešte divokejšie bolo nakrúcanie veľkej bitky v druhom filme. Scéna vznikala približne tri dni a bola mimoriadne fyzicky náročná. Do bitky sa zapojili aj miestni komparzisti a podľa spomienok si niektorí počas nakrúcania stihli vybaviť aj staré susedské účty. Výsledkom boli skutočné modriny, monokle a drobné zranenia. Maskéri tak po nakrúcaní paradoxne nemuseli veľa predstierať, pretože časť účinkujúcich už vyzerala presne tak, ako si scéna vyžadovala.

Pri treťom filme sa štáb dokonca vybral za hranice Československa. V roku 1991 sa časť nakrúcania presunula na približne týždeň do Talianska, kde vznikali dovolenkové scény. Cesta však nemala nič spoločné s filmovým luxusom. Herci aj členovia štábu cestovali spoločne autobusom a celé zahraničné nakrúcanie bolo organizačne aj fyzicky náročné.

Úspech filmov napokon výrazne zasiahol aj samotné Hoštice. Z dovtedy nenápadnej obce sa stalo miesto, ktoré chceli vidieť fanúšikovia z celého Československa. Turisti začali prichádzať vo veľkom, hľadali známe filmové lokácie a niektorým miestnym obyvateľom už obrovský záujem liezol poriadne na nervy.

Zo Slunce, seno sa tak nestala iba jedna z najznámejších českých komédií. Nakrúcanie vytvorilo vlastný malý svet plný skutočných dedinčanov, bolestivých faciek, reálnych modrín a situácií, pri ktorých hranica medzi filmom a realitou občas prakticky zmizla.