Miroslav Noga a Štefan Skrúcaný patrili k dvojiciam, ktoré v 90. rokoch dokázali dostať politickú satiru do televízie aj na pódiá. V podcaste Návraty s Lukášom Pinčekom spomínali na začiatky kariéry, relácie Telecvoking či Apropo, silvestrovské programy, fanúšikov aj na to, prečo by sa podobný humor dnes robil oveľa ťažšie.
Obaja priznávajú, že ich kariéra mala silný štart, potom však prišlo obdobie, keď sa z obrazoviek stiahli. „Začali sme veľmi mladí, v strednom veku sme ako keby nachvíľu skončili. My sme ale neskončili, len sme si dali takú mediálnu pauzu,“ povedal Miroslav Noga.
S odstupom času sa pritom nebránia ani slovu legenda, hoci ho berú skôr cez prácu než vek. „Sú ľudia, ktorým sa stačí dožiť určitého veku a sú legendami. Ja verím, že sme si to zaslúžili robotou, ktorú sme v tom období spravili,“ hovorí Štefan Skrúcaný.
Ich humor vznikal v čase, keď bol po politickej satire obrovský hlad. „Show mix sme hrali 15-krát do mesiaca. Ľudia boli hladní po politickej satire,“ spomína Skrúcaný. V začiatkoch televízie Markíza podľa neho cítili veľkú voľnosť. „Na začiatku televízie Markíza bola naozaj sloboda. Nikto nám nekafral do scenárov,“ priblížili.
Satira u nich nebola o náhodnom kopaní okolo seba. Skrúcaný vysvetľuje, že si vždy vyberali tých, ktorí mali moc. „My sme si robili srandu vždy z tých, ktorí boli pri moci. Nedá sa robiť satira z niekoho, kto nemá moc,“ objasnil. Noga dodáva, že cieľom neboli iba politici. „Snažili sme sa rozdávať facky tým, ktorí robili prešľapy. Nerobili sme si srandu len z politikov, ale zo spoločnosti ako takej,“ doplnil.
Dnes podľa nich satira naráža na úplne inú dobu. Ľudia sú citlivejší, verejný priestor ostrejší a realita často pôsobí absurdnejšie než vtip. „Dnes sa berú všetci smrteľne vážne. Čím viac sa berú vážne, tým sú smiešnejší,“ povedal Skrúcaný. A pridal aj jednu z najvýraznejších viet rozhovoru: „Dnes robiť satiru je zbytočné, lebo si zapnem o 19-tej správy a tam je satira,“ dodal.
Hoci ich diváci často vnímali ako spontánnych humoristov, za vystúpeniami bola podľa nich poctivá príprava. „Všetko sme si pripravovali, bola to makačka, neboli to len nejaké improvizovačky,“ priznávajú.
Obrovská popularita však mala aj svoju daň. Mesačne zvládali desiatky predstavení a nezastavili sa ani počas leta. „Mali sme 16 predstavení mesačne. Nedali sme si pokoj ani v lete. V amfiteátroch sme mali 5000 ľudí v hľadisku,“ priblížili. Popri tom prichádzali fanúšikovia, bulvár aj momenty, keď museli doslova zmiznúť. „Boli aj také fanúšičky, že sme museli pred nimi utekať. Niekedy sme sa museli vyslovene stratiť,“ spomína Skrúcaný.
Najnovšiu epizódu podcastu Návraty si môžeš vypočuť už teraz teraz v aplikácii Rayo
Dnes sa na svoju kariéru pozerajú aj cez to, čo im vtedy unikalo. Noga priznáva, že si teraz vynahrádza čas s najbližšími. „Nahrádzame si ten čas s rodinou, o ktorý sme prišli kedysi,“ povedal. Aj preto už návrat neznamená rovnaké tempo, aké mali v minulosti. Sami hovoria, že do niektorých kostýmov a postavičiek by sa im už nechcelo. „Už sa nám nechce prezliekať do tých postavičiek a ženských šiat,“ priznali.
Napriek skúsenostiam tréma nezmizla. Podľa Skrúcaného je s vekom dokonca silnejšia, pretože človek má za sebou meno, ktoré nechce poškodiť. „Tréma bola, dokonca stále je. S vekom je pocit zodpovednosti čoraz väčší. Čím ste starší, tým viac máte čo stratiť, keď pokazíte nejaký program,“ objasnil. Dodáva, že aj legenda si môže jedným zlým vystúpením v priamom prenose výrazne ublížiť.
Dôvod, prečo sa k spoločnému vystupovaniu vracajú, je však jednoduchý. Ľudia si ich stále pamätajú, spievajú ich pesničky a pripomínajú im, že ich humor bol súčasťou ich života. „To je tak krásne, keď za tebou ľudia prídu a povedia: My sme na tom vyrastali!“ hovorí Noga. A práve o tom sú Návraty: nie iba o nostalgii, ale aj o príbehoch zo zákulisia, ktoré ukazujú, koľko práce, odvahy a času bolo za humorom, ktorý kedysi sledovalo celé Slovensko.
