Pri horúčavách sa najčastejšie hovorí o dehydratácii, úpale či vyčerpaní z tepla. Menej sa však spomína, že extrémne teploty môžu ovplyvniť aj psychické zdravie. Ľudia počas vĺn horúčav častejšie opisujú úzkosť, podráždenosť, paniku, vyčerpanie alebo pocit, že sú „uväznení“ doma bez možnosti úniku pred teplom.

Teplo zvyšuje tep, narúša spánok, podporuje dehydratáciu a vyvoláva telesné pocity, ktoré sa môžu podobať úzkosti. Pre ľudí, ktorí už majú úzkosti, depresiu, panické stavy, alebo zvýšenú citlivosť na podnety, môže byť horúce počasie ešte náročnejšie.

Problémom nie je iba samotná teplota. Mnohým ľuďom psychicky škodí aj pocit, že situáciu nemajú pod kontrolou. Obávajú sa o svoje zdravie, deti, starších príbuzných či domácich miláčikov. Ak navyše nemajú doma klimatizáciu, alebo sa nevedia poriadne schladiť, môže sa objaviť podráždenie, stres alebo panický pocit.

Preto je dôležité piť dostatok vody, vyhýbať sa najväčšej páľave, vetrať v správnom čase a snažiť sa udržať domácnosť čo najchladnejšiu.

Odborníci odporúčajú sústrediť sa najmä na veci, ktoré vieme ovplyvniť: pravidelne piť, jesť ľahšie jedlá, chladiť miestnosť, dopriať si oddych a nepreťažovať sa. Pomôcť môže aj ranný pohyb namiesto cvičenia cez deň, kontakt s blízkymi v interiér,  alebo pobyt na klimatizovaných miestach, napríklad v obchode, kine či knižnici.

Horúčavy teda nie sú len skúškou pre telo, ale aj pre dušu. A niekedy je úplne v poriadku priznať si, že človek nie je „len precitlivený“, ale jednoducho sa varí zvonka aj zvnútra.