Toto už dnes našťastie nemusíme robiť. Pri tom by sa dermatológovia chytali za hlavu a preventívne by po nás hádzali SPF päťdesiatku, ale kedysi malo opaľovanie úplne iné pravidlá. Cieľ nebol chrániť pokožku, cieľ bol chytiť farbu. A ideálne takú, aby bolo už z diaľky jasné, že človek nepresedel leto doma či nebodaj v tieni.

Na kúpaliskách, pri jazerách aj na dovolenkách sa ľudia natierali všetkým možným. Indulona, detský olej, dokonca Heliol? Jasné! Niekto vytiahol aj domáce zlepšováky, pri ktorých by dnes internet okamžite spustil poplach. Pokožka sa musela lesknúť tak, že keď človek vyšiel na slnko, vyzeral ako čerstvo obliaty olejom .

Opaľovanie bolo vtedy skoro športová disciplína. Najprv sa doma našla dobrá deka, potom sme sa naštelovali na správny uhol k slnku a potom sa už len ležalo. Predná strana, zadná strana, ruky, nohy, tvár, a keď niekto zaspal, večer mal na sebe farebnú mapu Československa. Biele pásiky od plaviek boli dôkazom úspechu a spálené plecia sa brali, ako daň za krásu.

A keď sa človek spálil? Žiadna panika. Prišla smotana, jogurt, panthenol alebo veta: „To ti zhnedne.“  Táto veta bola kedysi univerzálna medicína na všetko, čo malo farbu od ružovej po paradajkovú. Človek síce večer spal, ako upír v rakve, lebo sa nemohol ani otočiť, ale hlavne, že chytil základ.

Dnes už vieme, že slnko netreba podceňovať a opaľovanie bez ochrany je obrovské riziko. No ako retro spomienka má toto celé zvláštnu atmosféru. Leto, kúpalisko, vôňa Indulony, rozpálený betón, Kofola v plastovom pohári a ľudia lesknúci sa na dekách. Stačí si na to spomenúť a človek hneď cíti prázdniny…