Do rádia Melody zavítala herečka Lucia Hurajová a ukázala aj svoju civilnejšiu stránku. Hovorila o živote mamy troch detí, práci, divadle, koučovaní aj o tom, prečo ju dabing stále baví a zároveň udržiava v kondícii.
Aj keď má za sebou často uponáhľané týždne, najkrajšie momenty podľa nej nebývajú veľkolepé. Skôr naopak. „Uponáhľané týždne prestrieda trochu uponáhľaný víkend, lebo vždy nám to rýchlo zbehne,“ povedala. Najviac si však užíva chvíle, keď môže byť s rodinou len tak doma.
„Ten moment, že sme spolu, že môžeme ráno dlho spať, že sa tak tetelíme, dáme sa na sedačku v pyžamách, niekto si niečo zapne, niekto si dá prvú kávičku, to sú tie krásne momenty,“ povedala otvorene, ako to u nich chodí.
Pri troch deťoch však nejde len o pokojné rána v pyžame. Herečka priznala, že najnáročnejšie obdobie prišlo až teraz, keď sú všetky deti školopovinné.
„Musím sa s nimi učiť, potrebujem, aby dosahovali nejaké výsledky. Nemôžem s nimi odísť, kedykoľvek sa mi zachce, musím dávať pozor na to, kedy majú písomky,“ vysvetlila. Doma majú podľa nej úlohy rozdelené jasne: „Ja som u nás doma kultúrny referent, môj muž je športový referent. A čo sa týka predmetov, ja som slovenčinárka a on je skôr matematika.“
Herečka sa netají tým, že deti sú pre ňu na prvom mieste. Neznamená to však, že by pri nich stratila samú seba. „Ja som taký typ matky, ktorá deti kladie na prvé miesto a je mi úplne jedno, ako to majú ostatní alebo aké sú názory iných ľudí. Nemyslím si však, že sa kvôli nim obetujem,“ priznala.
Priznala, že jej pomáha jej rodina aj manžel, vďaka čomu stále cíti, že má priestor aj na svoj život a prácu. „Mám svoju kariéru, mám všetko, čo som si nejakým spôsobom vysnívala. A najviac som si vysnívala práve rodinu, akú mám,“ vysvetlila.
O deťoch hovorí s humorom aj nehou. Pri synovi Maxovi ju najviac dojíma jeho všímavosť. „On je vždy taký: „Mami, ako ti pomôžem?“ To je veta, ktorú milujem, keď ju od neho počujem. A keď sa mi niečo stane, vždy sa opýta: „Mami, si OK?““ Pri dcérkach je to podľa nej iná energia. „Dievčatá sú také malé výmyselníčky. Izabelka sa viac zľakne, keď vidí, že sa hnevám. A Sofi nie, jej je to jedno,“ povedala s úsmevom.
V rozhovore sa dotkla aj toho, ako ľudia reagovali, keď čakala dievčatá po štyridsiatke. „Naozaj zaznievali hlasy, že tak ty už si v práci neškrtneš,“ spomína. Realita však bola iná. Herečka je stále aktívna v divadle, televízii aj dabingu a popri tom sa venuje aj koučovaniu, najmä prezentačným zručnostiam.
Práve práca s dospelými ľuďmi ju dnes veľmi napĺňa. „Dospelí ľudia predsa len inak reagujú, inak vnímajú, inak sa posúvajú. Napĺňa ma radosťou, keď vidím, ako napredujú, že mi dôverujú a že medzi nami vznikajú rešpektujúce priateľstvá,“ povedala. Koučovanie podľa nej nie je o dávaní hotových rád, ale o tom, aby človek prišiel na vlastné odpovede.
Najväčšou láskou však pre ňu zostáva divadlo. V Túlavom divadle pôsobí už 25 rokov a stále cíti, že je to jej základ. „Divadlo je môj život, definitívne je to vždy a bude to číslo jeden,“ povedala. Teší ju aj to, že divadlo má svojich verných divákov a že inscenácie ako Žltý kanárik sa pravidelne vypredávajú.
Okrem divadla má rada aj televíziu a dabing. Ten vníma nielen ako prácu, ale aj ako tréning mozgu. „Pokiaľ budem dabovať, tak mi starnutie mozgu asi nehrozí, lebo je to naozaj dobrý tréning pre ľavú aj pravú hemisféru,“ vysvetlila. Pri dabingu musí človek rýchlo čítať text, sledovať obraz a zároveň sa prispôsobiť postave.
Fanúšikovia si ju dodnes spájajú aj s Normou zo Skrytej vášne. Pri tejto postave si dávala záležať najmä na mäkkosti a príjemnosti hlasu. „Norma pre mňa vždy potrebovala príjemnosť v hlase, taký zamat,“ prezradila. A hoci má za sebou množstvo rôznych úloh, reakcie divákov si stále váži. „Keď za mnou niekto príde a povie mi, že sa mu páčila aj Norma zo Skrytej vášne, robí mi to radosť,“ dodala.
