Hosťom relácie Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej bol tanečník a choreograf Jaro Bekr. V rozhovore hovoril o zdraví, rodine, varení, rodičovstve, manželstve aj o tanci, ktorý bol roky prirodzenou súčasťou jeho života. Dnes však priznáva, že sa jeho priority zmenili a najväčší pokoj nachádza doma.
„Čím som starší, tým som pokojnejší,“ povedal Bekr. V rozhovore hovoril o rodine, o rodičovstve aj o tom, že strach o deti nikdy úplne nezmizne. Podľa neho sa mení iba jeho podoba. „Strach o deti je rovnaký, len sa mení jeho štruktúra, jeho povaha. Keď máte malé deti, trochu inak sa o ne bojíte ako teraz, keď máte veľké deti. Ale myslím si, že intenzita je rovnaká,“ priznal.
Veľmi osobná bola aj téma zdravia. Jaro Bekr opísal obdobie pred operáciou, keď si ešte neuvedomoval, že sa deje niečo vážne. Keď mal pri tréningu na bicykli vysoký tep, najskôr si myslel, že problém je v hodinkách. „Tak rýchlo sa to zbehlo, že ten strach prišiel až postupne. Mne neprišiel hneď, lebo som nevedel, čo sa deje,“ povedal. K lekárovi sa podľa vlastných slov dostal až po niekoľkých dňoch, počas ktorých stále trénoval.
Až spätne si uvedomil, že niektoré signály mohol prehliadať už dlhšie. „Ja som celý život športoval, od nejakých siedmich rokov. Najprv som desať rokov robil ligu v jude, potom som začal profesionálne tancovať. Ani vám nenapadne, že niečo so srdcom,“ povedal. Drobné epizódy arytmie si predtým vysvetľoval ako výkyvy tlaku, ktoré po chvíli prešli.
Popri vážnejších témach nechýbal ani jeho typický humor. Pri varení má rád poriadok a priznáva, že v kuchyni mu najlepšie funguje vlastný systém. „Keď varím, mám rád poriadok. Počas varenia si už umývam riad, ukladám veci a mám čistý stôl. Keď tam mám niekoho, narúša mi to celé a som z toho nervózny,“ povedal. Dobrých kuchárov pritom považuje za umelcov.
K jedlu má podľa vlastných slov silný vzťah. Dobré jedlo pre neho nie je len chuť, ale zážitok. „Keď mám dobré jedlo, hanbia sa za mňa v reštaurácii, pretože ja funím, vzdychám. Pre mňa je dobré jedlo fyzický zážitok,“ povedal so smiechom. Niekedy má vraj dokonca chuť vstať a kuchárovi zatlieskať.
Otvorene hovoril aj o vlastnej povahe. „Ja mám strašne krátku zápalnú šnúru,“ priznal. Deti ho však podľa jeho slov naučili dôležitú vec: vedieť si priznať chybu. „To je ďalšia vec, čo ma deti naučili: priznať si chybu. Úplne v pohode,“ povedal.
Silno vyzneli aj jeho slová o manželstve s Monikou Hilmerovou. Po osemnástich rokoch vzťahu hovorí, že ich spolužitie ho stále napĺňa. „My po 18 rokoch stále vieme byť spolu. Nie sú chvíle, že by sme si nejakým výrazným spôsobom liezli na nervy,“ povedal. Podľa neho je dôležité, aby si človek partnera neprestal vážiť a nevnímal ho ako samozrejmosť.
Reč prišla aj na tanec. Bekr začal tancovať v sedemnástich, ešte v čase, keď robil judo. Roky bol tanec jeho prácou aj životným priestorom, no dnes k nemu pristupuje inak. „Posledné roky nerád tancujem,“ priznal otvorene.
Napriek tomu mu spojenie hudby a pohybu stále dokáže vyvolať silné emócie. „Tanec a hudba mi dodnes vedia navodiť pocit husej kože a takého pretlaku vnútri. Či je to energia, šťastie alebo radosť,“ povedal.
