Patrik Herman v podcaste Návraty s Lukášom Pinčekom spomínal na svoje začiatky v rádiu, kde bol podľa vlastných slov takmer nonstop. „Prespával som v rádiu, neoplatilo sa mi ísť domov,“ priznal. Ráno si vraj naschvál púšťal dlhšie skladby, aby si stihol umyť zuby. V tom čase bol presvedčený, že jeho cesta zostane spojená práve s rádiom. „Myslel som si, že v rádiu začnem a tam aj skončím,“ povedal.

Do televízie sa však dostal spôsobom, ktorý by dnes znel skoro neuveriteľne. „Kamarát sfalšoval môj podpis a uniesol ma na konkurz do Markízy. Sám by som dobrovoľne nešiel,“ zaspomínal si. Neskôr sa dostal aj k publicistike, ktorú vnímal inak než spravodajstvo. „Spravodajstvo bolo pre mňa o chrlení faktov, ale publicistika je o tom, že naozaj môžete zmeniť svet k lepšiemu,“ povedal s tým, že keď sa podarilo pomôcť divákom, bolo to veľmi príjemné a motivujúce.

Silné slová padli aj pri relácii Lampáreň. Herman priznal, že ani netušili, akú silnú odozvu bude mať. „Ani sme netušili, že to bude mať takú odozvu. Niečo sa odvysiela a do týždňa je to vyriešené,“ povedal. Keď relácia skončila, diváci to podľa neho niesli citlivo. „Ľudia to vnímali pozitívne, mali sme fanúšikov, ale najväčšiu podporu sme cítili práve vtedy, keď diváci o to prišli,“ dodal.

V rozhovore prišla reč aj na jeho známu skriňu, ktorá ľudí zaujíma dodnes. „Ja som učiteľské dieťa. Myslel som si, že tie komínky v skrini majú byť, že tak to majú všetci,“ povedal. Dnes má vraj už aj uteráky podľa farieb a návštevy sa vraj stále chcú ísť do skrine pozrieť. S humorom dodal: „Som zvyknutý, že mi všetci lezú do skrine.“

Spomenul aj cenu OTO, ktorú podľa vlastných slov vždy nosil v aute. A keď hovoril o svojom pôsobení, priznal aj to, že dôležitú rolu v tom zohrávali vzťahy na pracovisku. „Tie vzťahy sme mali veľmi fajn. To bol jeden z dôvodov, prečo som nechcel odísť,“ povedal.