
Viaceré veľké mená česko-slovenskej hudobnej scény prehovorili o momentoch, ktoré formovali ich kariéry. Richard Müller, Peter Nagy, Marika Gombitová, Michal David či členovia Elánu sa v rozhovoroch vracali k rozhodnutiam, ktoré fanúšikovia dodnes vnímajú ako zásadné.
Richard Müller sa dotkol obdobia, keď odišiel zo skupiny Banket a vydal sa na sólovú dráhu. Podľa jeho slov mal pocit, že Banket už povedal všetko, čo povedať mal. „Zaujímala ma už iná forma prezentácie,“ naznačil spevák, ktorý zároveň dodal, že nikdy nemal pocit, že by o neho ochabol záujem.
Peter Nagy zasa spomínal na obdobie, keď sa v jeho okolí objavila možnosť spolupráce s Kamilom Peterajom. Ten vtedy podľa neho dostal ponuku do Modusu. Spevák priznal, že ponuky na spoluprácu mal, no nepovažoval ich za nevyhnutné.
„Nemám nič proti tomu, ale myslím si, že každý má svoj druh písania textov,“ povedal. Zaujímavo hovoril aj o skladbe Agáty, ktorú jeho fanúšikovia vnímajú mimoriadne silno. Na sociálnych sieťach si vraj všimol, že niektorí ľudia by si ju chceli dať zahrať aj na pohrebe. „Je to rozlúčková pieseň,“ vysvetlil Peter Nagy s tým, že išlo o skladbu, ktorá si na svoj úspech musela počkať.
Marika Gombitová sa vrátila k obdobiu 90. rokov, keď sa stiahla viac do úzadia. Sama priznala, že presne nevie pomenovať jeden konkrétny dôvod. „Ja som to tak cítila,“ povedala. Zdôraznila však, že nešlo o to, že by stratila chuť tvoriť. Svoje fungovanie musela prispôsobiť zdravotnému stavu. „Nebolo to preto, lebo som nechcela robiť. Hudba je môj život,“ dodala.
Michal David hovoril o období, keď sa v Československu často robili domáce verzie zahraničných hitov. Priznal, že aj on niekoľko piesní takto prespieval, hoci podľa vlastných slov nešlo o tie úplne najznámejšie svetové hity.
Spomenul napríklad, že skladba Colu, pijeme Colu má pôvod v Taliansku a že prevzal aj jednu poľskú pieseň. Neskôr si však povedali, že majú dosť vlastného materiálu. „Hele, veď máme svoje pesničky,“ opísal moment, keď sa od preberania skladieb postupne odklonili.
Dalibor Janda zasa otvoril tému imidžu, ktorý bol v jeho ére mimoriadne dôležitý. Podľa neho vtedy veľmi záležalo na tom, aby interpret pôsobil unikátne. Reč prišla aj na angličtinu. Janda prezradil, že nahral anglickú platňu určenú najmä pre ambasády, kde sa takéto verzie hrávali. Išlo o výber piesní z prvých dvoch albumov, hoci priznal, že v tom čase po anglicky v podstate nevedel.