Legendárna hlásateľka Hana Overweter Rapantová bola hostkou u Viki Lancošovej. Hovorila o nedeliach, holandskom manželovi, svokre, začiatkoch v televízii aj o tom, prečo si nemyslí, že jej život riadi osud.

Hana Rapantová má najradšej pokojné nedele. V relácii Nedeľný hosť priznala, že si ich dnes viac stráži ako kedysi. „V nedeľu sa snažím nič nerobiť. Nie vždy sa to podarí, ale už čím som staršia, tým možno viac sa snažím ukradnúť si pre seba taký ten čas a tak naozaj nič nerobiť,“ povedala.

V rozhovore hovorila aj o svojom holandskom manželovi a rodine v Holandsku. Hoci tam už podľa vlastných slov nechodí tak často, návštevy sa snažia spojiť s kultúrou, koncertom alebo stretnutiami s blízkymi. „Vždy, samozrejme, rada vidím moju holandskú svokru, moju holandskú švagrinú a máme tam zo pár priateľov, aj slovenských, aj holandských, takže veľmi rada tam idem,“ opísala.

S holandskou svokrou komunikujú po svojom. Rapantová vysvetlila, že svokra rozumie angličtine aj vďaka tomu, že v Holandsku sa filmy a seriály nedabujú, ale vysielajú s titulkami. Sama sa medzitým za roky s manželom napočúvala holandčiny.

„Keď môžem, tak jej odpovedám v holandčine a keď už mi dôjdu slová, tak prejdem do tej angličtiny a takou nejakou zvláštnou hatlaninou sa dorozumieme,“ povedala s úsmevom. Dodala tiež, že jej manžel po slovensky nehovorí plynulo.

Veľká časť rozhovoru sa prirodzene stočila k televízii. Hana priznala, že do nej sa dostala skôr náhodou než dlhodobo plánovanou cestou. „Nechcem to tak povedať, že by som bola dieťa náhody, ale naozaj mi tie veci tak nejako do života prichádzajú. Už roky, rokúce a presne takto to bolo aj s tým konkurzom do televízie, o ktorom som sa dozvedela úplnou náhodou,“ spomínala.

Na konkurze bol podľa nej zlomový aj moment s Norikou Beňačkovou, ktorú si pamätala ako známu televíznu tvár z detstva. Keď chcela z tretieho kola odísť, práve ona ju zastavila. „Náhoda chcela, aby mi išla oproti Norika Beňačková… A v tom treťom kole, keď som chcela z neho odísť, ona mi v tom zabránila,“ povedala.

Na prvé chvíle pred kamerou nezabudla dodnes. „Nikdy nezabudnem na to, ako sa mi zasvietila červená a ja som vôbec nevedela, čia som. Ja som sa naučila ten text, vopred, samozrejme, čítačky neexistovali, tak som to tam odrozprávala,“ priznala. Napokon sa z nej stala jedna z najznámejších hlásateliek a v tejto profesii pôsobila desať rokov.

Jej televízna kapitola sa skončila presne v momente, keď skončila aj samotná profesia hlásateliek. „Ja som vlastne potom 10 rokov robila hlásateľku… Zatvárala som hlásateľňu doslova a do písmena, pretože 31. mája 2003 hlásateľská profesia zanikla,“ povedala.

Ani po rokoch však kontakt s bývalými kolegami nestratila. Spomenula skupinu hlásateliek, ktorá funguje dodnes a v ktorej si píšu každý deň. Podľa nej je to ich vlastný priestor pokoja a dobrých správ.

„My sme si možno úplne zámerne vytvorili tú bublinu, kde máme to dobro, kde máme tú prajnosť,“ vysvetlila. Dodala aj vetu Miloša Bubána, ktorú si v skupine radi pripomínajú: „Nie je dôležité, koľko rokov máme, ale koľko ešte nemáme,“ prezradila.

Hoci často hovorí o náhodách, na osud v prísnom zmysle neverí. „Nie som ja nejaká taká fatalistka, že by som verila na osud,“ povedala. A aj jej nedávna skúsenosť s filmom prišla podobne nenápadne. Castingová režisérka jej ponúkla úlohu dobovej moderátorky vo filme Šampión. Rapantová na to reagovala jednoducho: „Keď mám hrať moderátorku, tak to snáď zvládnem,“ priznala.