Maxipes Fík patrí medzi najznámejšie československé večerníčky. Na prvý pohľad jednoduchý príbeh o dievčatku Áji a jej psovi Fíkovi sa stal kultom najmä preto, že Fík nebol obyčajné šteniatko. Rástol tak rýchlo, až z neho vyrástol obrovský hovoriaci pes.

Za Maxipsom Fíkom stojí silná tvorivá zostava. Príbehy napísal Rudolf Čechura, výtvarnú podobu mu dal Jiří Šalamoun, hudbu zložil Petr Skoumal a nezameniteľný hlas Fíkovi prepožičal Josef Dvořák. Práve jeho hlas spravil z Fíka postavu, ktorá nepôsobila ako rozprávkový superhrdina, ale skôr ako pohodový psí kamoš, ktorý by pokojne vedel odviezť dieťa do školy aj vyriešiť polovicu problémov.

Seriál sa prvýkrát objavil vo Večerníčku v 70. rokoch a rýchlo sa zaradil medzi stálice detskej televíznej klasiky. Fík s Ájou spolu zažívajú dobrodružstvá, ktoré sú absurdné, milé aj úplne detsky logické. Veď keď má niekto psa veľkého ako menší autobus, je jasné, že bežná prechádzka sa môže zmeniť na výpravu hodnú rodinnej kroniky. Česká televízia vydala Maxipsa Fíka aj v remasterovanej verzii spolu s pokračovaním Divoké sny Maxipsa Fíka.

Čaro Maxipsa Fíka je v tom, že je veľký, svojský, trochu nemotorný, ale verný. Presne taký pes, akého by chcelo každé dieťa, kým by rodičia nezačali riešiť, koľko zje a kde bude spať.

Aj po desaťročiach zostáva Fík jednou z najmilovanejších postáv československých večerníčkov. Nie je to len rozprávka o veľkom psovi. Je to spomienka na detstvo, v ktorom sa ešte dalo veriť, že ak šteniatko veľmi vyrastie, nemusí to byť problém. Pozrite si s deťmi aspoň kúsok z jeho dobrodružstiev…