Spevák Paľo Drapák sa v podcaste Návraty s Lukášom Pinčekom vrátil k obdobiu, keď s Metalindou zažíval najväčšiu slávu. A nebolo to len o koncertoch, fanúšikoch a hitoch, ktoré poznalo celé Československo. Bolo to aj o extrémnom tempe, únave a živote, ktorý sa nedal žiť napoly. „Bohémsky život ma strašne bavil,“ priznal otvorene.

Jeho začiatky pritom rozhodne neboli malé ani nenápadné. Na prvý veľký koncert si pamätá dodnes. „Môj prvý koncert bol v Bojniciach pred 15-tisíc ľuďmi. Triasol sa mi hlas, ale odspieval som 8 pesničiek. Ten koncert bol úžasný,“ zaspomínal si. Už vtedy bolo jasné, že pódium mu je blízke, aj keď nervozita bola obrovská.

K hudbe ho to ťahalo odmalička. Ako sám s humorom povedal, hlas o sebe dával vedieť už v detstve. „Keď som mal 5 rokov, tak som v kostole škriekal, že mama so mnou musela vyjsť von,“ povedal. Práve tento prirodzený, trochu divoký prejav sa neskôr stal jednou z vecí, ktoré si s ním fanúšikovia spájali najviac.

Hudba však dlho nebola jedinou vecou, ktorá ho živila. Paľo Drapák otvorene priznal, že predtým, než prišla veľká sláva, robil všeličo. „Robil som všetko možné. Jedenásť rokov som jazdil na sanitke, sedem rokov na kamióne. A popri tom som si spieval,“ priblížil.

Keď sa Metalinda rozbehla naplno, prišlo obdobie, ktoré by dnes mnohí nezvládli ani týždeň. „Mali sme aj okolo 200 – 250 koncertov ročne,“ povedal. Takéto tempo si, prirodzene, vyberalo svoju daň. „Niekedy som spal len hodinu,“ priznal bez prikrášlenia. A dodal vetu, ktorá presne vystihuje, v akom režime vtedy fungoval: „Taký som bol unavený, že sa mi ani spať nechcelo.“

Napriek tomu na tie roky nespomína zatrpknuto. Práve naopak. V jeho slovách bolo cítiť, že to celé vnímal ako intenzívne, ale krásne obdobie. „V tej dobe sme to brali tak bohémsky. Mne sa to strašne páčilo,“ povedal. Zároveň dodal, že bohémsky život ho veľmi bavil. K sláve patrili aj fanúšikovia a niektorí boli poriadne zanietení. Paľo Drapák spomenul aj momenty, ktoré už boli trochu za hranou.

Na otázku, či s ním sláva zamávala, však odpovedal skôr nepriamo, cez svoj prístup k ľuďom. „Ja som voči ľudom nikdy nebol arogantný ani nepríjemný. Ja som sa práve naopak vždy snažil s ľuďmi vychádzať,“  Dnes už sa na všetko pozerá s nadhľadom a humorom, ktorý mu očividne zostal. „Som srandista, milujem, keď sa ľudia smejú,“ povedal o sebe. A s rovnakou ľahkosťou hovoril aj o rodine. Jednu z najvtipnejších viet celého rozhovoru mu vraj pravidelne hovorí vnučka. „Vnučka mi povie: „Dedko, ty nespievaj, ty nevieš spievať!““