Richard Müller, Peter Nagy, Marika Gombitová, Michal David, Dalibor Janda aj členovia Elánu sa v spomienkach vrátili k obdobiu, keď sa ich hudobné cesty ešte len formovali. Každý z nich prežil slávu inak, no jedno mali spoločné, hudbu vždy robili naplno a po svojom.

Richard Müller priznal, že sa nikdy nevnímal ako avantgardný umelec. Sám o sebe hovorí ako o obyčajnom pesničkárovi a dôležité preňho bolo najmä to, aby na albume boli skladby, ktoré sa ľuďom páčia, zaberú a budú fungovať. Zároveň zdôraznil, že sa nechcel opakovať a každý jeho album mal byť iný než ten predchádzajúci.

Peter Nagy zasa otvorene hovoril o tom, aké náročné je udržať si vlastnú hudobnú tvár. Pripomenul aj svoje začiatky, keď neuspel na Slovkoncerte, no neskôr sa mu s kapelou podarilo na Burze vybookovať až 150 koncertov na celý rok. Aj bez hudobného vzdelania sa presadil a dodnes si cení najmä slobodu robiť to, čo ho baví.

Marika Gombitová sa vrátila k obdobiu, keď podľa vlastných slov prichádzala do Bratislavy a rozbiehala svoju spevácku dráhu. Spomínala aj na svoje začiatky v Moduse, kde sa postupne rodila jedna z najsilnejších ženských hudobných osobností u nás.

Michal David prezradil, že veľký tlak zažíval aj pri spoluprácach s Ivetou Bartošovou či Sagvanom Tofim. Skladby produkoval v tempe, ktoré bolo extrémne vyčerpávajúce, až napokon skolaboval a týždeň musel ležať v nemocnici.

Dalibor Janda spomínal na svoje prvé pesničky a na to, ako ich nahrávali ešte v Československom rozhlase. Aj tieto momenty podľa neho patrili k časom, keď sa len ukazovalo, kto sa na scéne naozaj udrží.

Jožo Ráž a Jano Baláž z Elánu zasa otvorili tému popularity. Aj oni sa vracali k tomu, či o takej obrovskej sláve vôbec kedysi snívali.