Pre mnohých boli nedeľné rána kedysi neoddeliteľne spojené s reláciou Od Kuka do Kuka. Svet, v ktorom sa detská fantázia stretávala s láskavosťou, hravosťou a pocitom bezpečia, dodnes žije v spomienkach celej generácie.
Moderátorka Patrícia Jarjabková sa k nemu po rokoch vrátila v podcaste Návraty s Lukášom Pinčekom a otvorene priznala, že aj pre ňu je to stále silná kapitola života. „Je to príjemná spomienka,“ povedala hneď na úvod.
Aj po rokoch cíti, že Kuko v ľuďoch vyvoláva niečo výnimočné. „Dnes už máme úplne iné starosti, niekedy nás všeličo bolí, ale keď Kuko urobí čarovné „kuki-kuk“, tak sa prenesiete do sveta, kde je všetko zázračné, možné,“ zaspomínala si. Práve v tom podľa nej tkvie sila relácie, ktorá nebola len televíznym programom pre deti, ale mala v sebe aj hlbšie posolstvo. „To posolstvo bolo, že nedeľa by mala byť o vzťahoch,“ vyhlásila.
Patrícia zároveň priznala, že v časoch najväčšej popularity si vôbec neuvedomovala, aký veľký dosah môže mať takáto relácia na detského diváka. Až s odstupom času pochopila, čo všetko Od Kuka do Kuka pre mnohé deti znamenalo. „Ja som si ani neuvedomovala, aké veľké dosahy to na tie deti môže mať. Pre mnohé decka to bolo veľmi dôležité stretnutie s kamarátom,“ povedala.
Hoci relácia pôsobila na obrazovke ľahko a prirodzene, jej vznik rozhodne nebol jednoduchý. Práve naopak. Nakrúcanie bolo podľa nej mimoriadne náročné a vyžadovalo obrovské nasadenie. „Jedna časť sa nakrúcala 8 hodín. Bolo to veľmi náročné,“ priznala. Aj preto dnes s rešpektom hovorí o ľuďoch, ktorí pri relácii stáli. „Ja si myslím, že tá relácia je preto dodnes taká silná, pretože sa na nej zúčastňovalo a podpisovalo veľké množstvo skvelých tvorcov,“ vysvetlila.
Za úspechom teda nestála len samotná bábka či známa tvár moderátorky, ale celý tím, ktorý fungoval ako zohratá partia. A práve to bolo podľa nej cítiť aj na výsledku. „Boli sme taká skupina, ktorí sme sa mali veľmi radi,“ povedala.
Samotný Kuko mal podľa Patrície Jarjabkovej svoje čaro aj preto, že nebol dokonalý. Práve naopak – bol živý, hravý a trochu nezbedný, presne taký, aké bývajú deti. „Kuko bol nezbedník. V tom to bolo magické, že bol taký hravý ako sme my všetci, a hlavne deti,“ zaspomínala si. Aj preto podľa nej pôsobil tak autenticky a vedel si získať malých divákov bez toho, aby sa o to musel silene snažiť.
S odstupom rokov má pocit, že podobný formát by dnes už možno ani nevznikol. Nie preto, že by nemal hodnotu, ale preto, že dnešný svet je nastavený inak, rýchlejšie a pragmatickejšie. „Dnes by to asi nikto nevyrábal, lebo by si povedal, že to za to nestojí. Ale ja si myslím, že to za to stojí, pretože doteraz na tie rozprávky s láskou spomíname,“ povedala úprimne.
Reč bola aj o jej živote po tom, ako odišla z televízie. Sama si veľmi rýchlo ujasnila, že návrat pred kamery už nie je cesta, po ktorej túži ísť znova. „Povedala som si: do televízie sa nevrátim. To nie je moja šálka kávy,“ povedala otvorene. Namiesto toho sa začala venovať iným oblastiam a neskôr zakotvila aj v realitách, ktoré jej dali inú životnú skúsenosť. „V realitách som sa naučila pracovať s peniazmi,“ vysvetlila.
