Veľká noc je pre kresťanov najdôležitejším sviatkom roka, pretože pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Popri náboženskom význame sa s ňou však spája aj množstvo symbolov, ktoré dnes vnímame ako samozrejmosť. Nie všetky vznikli priamo v cirkevnom prostredí. Niektoré vyrástli z liturgie, iné z ľudových zvykov a jarných tradícií.
Jedným z najznámejších veľkonočných symbolov je vajíčko. Podľa Encyclopaedie Britannica sa maľované a zdobené veľkonočné vajíčka prvýkrát písomne spomínajú už v 13. storočí. Ich rozšírenie súviselo aj s tým, že cirkev kedysi počas Svätého týždňa zakazovala jesť vajcia, no sliepky ich ďalej znášali, a tak sa tieto „svätotýždňové“ vajcia začali osobitne označovať a zdobiť. Samotné vajce sa zároveň stalo symbolom nového života a v kresťanskej tradícii aj obrazom zmŕtvychvstania, teda života, ktorý vychádza z uzavretého hrobu podobne ako kuriatko zo škrupiny.
Veľmi silný význam má aj veľkonočný baránok. Ten neodkazuje iba na jarné obdobie alebo tradičné sviatočné pečivo. Spomínaný portál uvádza, že symbol baránka vychádza zo židovského pesachového rituálu a v kresťanstve sa preniesol na Krista ako na „Baránka Božieho“. Práve preto sa baránok stal jedným z najvýraznejších veľkonočných znakov a v minulosti sa dokonca v kresťanskom prostredí svätilo baranie mäso určené na sviatočné jedlo.
O niečo zaujímavejší a menej priamo náboženský pôvod má veľkonočný zajačik. Podľa spomínaného portálu sa zvyk spájať zajaca alebo králika s Veľkou nocou objavil v protestantských častiach Európy v 17. storočí, no výraznejšie sa rozšíril až v 19. storočí. Zajačik mal podľa tradície vajíčka prinášať, schovávať alebo dokonca „znášať“. Jeho popularita súvisela aj s tým, že zajac a králik boli dlho vnímaní ako symbol plodnosti a nového života, teda tém, ktoré prirodzene ladili s jarným obdobím aj s veľkonočnou symbolikou obnovy.
Úplne základným kresťanským znakom je napokon kríž. Hoci sa nespája len s Veľkou nocou, práve v tomto období získava mimoriadnu silu, pretože pripomína ukrižovanie Ježiša Krista a podľa kresťanskej viery aj vykúpenie človeka. Enyclopeadie Britannica ho označuje za hlavný symbol kresťanského náboženstva. Počas veľkonočných obradov tak kríž nepredstavuje len utrpenie, ale aj nádej, ktorá sa naplno zavŕši vo vzkriesení na Veľkonočnú nedeľu.
Veľkonočné symboly teda nie sú len peknou dekoráciou na stole alebo v obchodoch. Vajíčko hovorí o novom živote, baránok o obete a Kristovi, zajačik o ľudových jarných tradíciách a kríž o samotnom jadre kresťanskej viery. Práve v tom je Veľká noc výnimočná: spája liturgiu, históriu aj folklór do jedného sviatku, ktorý má dodnes silný duchovný aj kultúrny rozmer.
