Hostkou v podcaste To nerieš, moja… bola historička Eva Škorvanková, ktorú diváci poznajú aj ako konzultantku seriálov Sľub a Dunaj, k vašim službám. V rozhovore sa spolu s moderátorkami venovala Veľkej noci, jej premenám v čase aj tomu, prečo dnes mnohé tradície ľudia vnímajú úplne inak než kedysi.

Hneď na úvod otvorene pomenovala, že sviatky už dávno nevyzerajú tak ako v minulosti. „Veľká noc dnes vyzerá inak ako za socializmu,“ povedala. Zároveň upozornila, že bez vnútorného presvedčenia sa vzťah k týmto sviatkom buduje len ťažko. „Pokiaľ ľudia nemajú k Veľkej noci späté duchovné presvedčenie, veľmi ťažko si k nej vybudujú vzťah,“ vysvetlila. Sama priznala, že jej na Veľkej noci dlhodobo prekážala jedna vec: „Na Veľkej noci ma najmä mrzelo, že išlo hlavne o zárobok.“

Každá rodina má vlastné zvyky

Práve preto podľa nej dnes čoraz viac záleží na tom, ako si sviatky nastaví každá rodina sama. „Na sviatkoch je geniálne, že každá rodina má vlastné zvyky,“ povedala. A dodala aj jasný odkaz smerom k tomu, s kým a ako sviatky trávime: „Výber ľudí, s ktorými sviatky slávime, je vždy naša voľba.“ Veľkú rolu podľa nej zohrávajú aj ženy, najmä pri tom, ako budú sviatky raz vnímať ďalšie generácie. „My ženy máme vo svojich rukách, ako budeme viesť svojich synov k sviatku Veľkej noci,“ povedala.

V rozhovore zároveň zaznelo, že práve vzťah mužov k veľkonočným tradíciám sa mení. Eva Škorvanková to pomenovala bez zbytočného prikrášľovania: „Moderným mužom začínajú byť zvyky Veľkej noci nepríjemné,“ vysvetlila. Téma sa tak prirodzene preklopila aj do širšej debaty o tom, ako sa mení spoločnosť, mužské a ženské roly aj samotné vnímanie rodiny.

Historička otvorene hovorila aj o postavení žien. Priznala, že dnešok je v mnohom iný než minulosť, no problém rovnosti podľa nej zďaleka nie je vyriešený. „Dnes majú ženy oveľa väčšie práva ako kedysi,“ povedala, no vzápätí dodala: „Spoločnosť nikdy nebola pozitívna k realizácii žien, ani dnes nie je.“ Pripomenula aj to, o čo ženám v začiatkoch feminizmu podľa nej išlo: „Ženy v počiatkoch feminizmu nechceli byť viac ako muži, chceli iba rovnaké príležitosti,“ uviedla.

Silne zaznela aj téma práce, peňazí a materstva. Eva Škorvanková upozornila, že aj dnes podľa nej zostáva medzi mužmi a ženami výrazný rozdiel v odmeňovaní. „Ženy majú v súčasnosti stále o 20 % menšiu výplatu ako muži,“ uviedla. Zároveň zdôraznila, že problém sa nekončí len pri platoch, ale pokračuje aj doma. „Stále máme rodovo rozdelené úlohy v domácnostiach a stále ich reprodukujeme vo vlastných rodinách,“ povedala.

Práve pri deťoch a rodičovstve sa podľa nej ukazuje, ako hlboko sú niektoré predstavy stále zakorenené. Veľmi otvorene sa vyjadrila napríklad k otcovskej dovolenke. „Nemyslím si, že otcovská dovolenka by mala byť možnosť, ale povinnosť,“ povedala. Je presvedčená, že stará predstava o tom, že dieťa patrí najmä matke, je škodlivá. „Myslím si, že sme stále spoločnosť, kde je predstava taká, že dieťa je najmä naviazané na matku. To je podľa mňa veľmi zlé. Myslím si, že tú úlohu dokážu adekvátne zastať aj muži,“ vyjadrila sa.

Zároveň však nehovorila len o ženách, ale aj o samotných mužoch a o tom, čo sa od nich očakáva. Podľa nej by aj oni mali mať väčšiu slobodu v tom, ako chcú žiť svoju rolu otca a muža. „Aj muži by mali dostať príležitosť, aby si žili svoj ideál mužskosti a nie proste napĺňali staré ideály mačistického muža, ktorý nemajú so svojím dieťaťom nič spoločné,“ povedala. Dodala aj to, že stereotyp o emocionálne vzdialených mužoch už dávno neplatí vždy. „Mnohí muži si dokážu vytvoriť silné emocionálne väzby a mnohokrát sú emocionálnejší ako ženy.“

Silná bola aj jej poznámka k tradičnej rodine, ktorú podľa nej dnes mnohí zjednodušujú a idealizujú. „Tradičná rodina v minulosti bola iná, ako si ju mnohokrát dnes idealizujeme,“ povedala. A hneď vysvetlila aj vlastnú predstavu, ako táto rodina často v realite vyzerala: „Tradičná rodina bola babka, dedko a žena s deťmi.“

V závere sa rozhovor dostal aj ku generačným vzťahom. Eva Škorvanková pomenovala, že spoločnosť dnes podľa nej naráža aj na problém medzi mladšími a staršími. „Rozpadol sa nám medzigeneračný dialóg, nefunguje solidarita,“ povedala. Zároveň dodala vetu, ktorá možno znie tvrdo, no podľa nej opisuje realitu: „Vždy mladí ľudia budú brať staršiu generáciu ako zastaralú a menej výkonnú,“ povedala ďalej,