90. roky priniesli dvojicu, ktorú poznalo celé Slovensko. Hity, vystúpenia, davy fanúšikov a pesničky, ktoré sa okamžite dostali pod kožu. MC Erik dnes v podcaste Návraty otvorene spomína na obdobie, keď s Barbarou Haščákovou valcovali hitparády, no zároveň priznáva, že to celé bolo také rýchle, až mu z toho veľa zostalo len v hmle. „Bolo to strašne intenzívne, strašne rýchle,“ hovorí.
Práve Barbara podľa neho nebola len speváckou partnerkou, ale niekým, kto jeho hudbe dal úplne nový rozmer. „Barbara bola ako moja mladšia sestra. Ona tým mojim veciam dávala úplne iný rozmer,“ povedal úprimne.
Ich spojenie pritom nevzniklo náhodou. „S Barbarou sme sa dali dokopy ešte v skupine Maduar. Ja už som mal predtým pripravené nejaké veci, ale chýbal mi tam ženský vokál,“ spomína. A keď sa do skladieb pridal jej hlas, bolo podľa neho okamžite jasné, že je to niečo výnimočné. „Keď zložíš pesničku, môžeš byť presvedčený, že sa ti podarila. Ale keď príde takýto anjelsky hlas, tak ostaneš s otvorenými ústami,“ zaspomínal si.
Barbara bola v tom čase ešte veľmi mladá, a tak muselo prísť aj povolenie od rodičov. MC Erik priznal, že to nebrali na ľahkú váhu. „Barbariných rodičov sme žiadali o dovolenie, aby s nami mohla spievať a vystupovať,“ povedal. Ich podmienka však bola jasná. „Rodičia nerobili žiadne okolky, ale ich podmienka bola, aby s nami chodil niekto naozaj dospelý.“ Tejto úlohy sa napokon ujal jeho otec, ktorý Barbaru vozil a dohliadal na ňu.
Keď prišla sláva, prišla naplno. Fanúšikovia čakali na autogramy, koncerty mali obrovskú energiu a ich mená boli zrazu všade. MC Erik však tvrdí, že aj napriek popularite sa snažil zostať nohami na zemi. „Nevalcovalo ma to. Dovolím si povedať, že aj napriek sláve som ostal normálny,“ povedal. Zároveň priznal, že nápor celej éry bol taký silný, že veľa vecí si dnes pamätá len matne. „Do určitej miery som ten nával aj tak nedokázal spracovať. Deväťdesiate roky mám v takej hmle,“ vysvetlil.
Na niektoré momenty sa však zabudnúť nedá. Napríklad na to, ako veľmi ich fanúšikovia žrali. „Podpisovalo sa všade – na stehná, na hrudník, na ruky,“ zaspomínal s úsmevom. Aj dnes však na to obdobie pozerá s veľkou pokorou. „Myslím si, že som si zachoval tú vďačnosť a pokoru za to, že som mal to šťastie,“ hovorí a pripomína, že úspech nie je len o talente, ale aj o správnom čase a okolnostiach.
Dnes už žije úplne iný život. Popri hudbe si našiel novú vášeň, ktorú by od neho čakal málokto. „Sestra ma naučila šiť na stroji. V tomto smere som sa vrátil do svojich kutilských dôb. Strašne ma to baví,“ priznal. Dokonca to opísal vetou, ktorá hovorí za všetko: „Mne sa splnil sen, o ktorom som nevedel, že ho mám.“ Z popovej hviezdy sa tak stal človek, ktorého dnes napĺňa aj úplne iný svet než ten hudobný.
