Legendárny dirigent Vlado Valovič v podcaste Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej ukázal, že za jeho úspechom nie je len talent, ale aj to, že je na seba dosť tvrdý. Otvorene priznal, že práve vysoké nároky ho poháňali celý život dopredu. „Nikdy som nebol spokojný s tým, čo robím. Stále som si dával nejaké vyššie méty,“ povedal úprimne.

Jeho hudobný príbeh pritom nezačal vôbec obyčajne. Spomínal, že ako 12-ročného chlapca ho v rodných Čároch doslova „hodili“ medzi dospelých muzikantov. „Hasiči tam zakladali novú dychovku a ma tam nejak vsunuli medzi 45-ročných chlapov, ja som mal 12 rokov, vopchali mi do rúk trúbku a tak som začal,“ zaspomínal si Valovič.

Rodičia nechceli, aby bol hudobníkom

Silný moment prišiel aj pri rozprávaní o rodine a detstve. Jeho rodičia vraj spočiatku vôbec netúžili po tom, aby z neho bol hudobník. „Povedali, že oni nechcú mať zo syna nejakého takého cirkusanta, akože muzikanta,“ prezradil s úsmevom. Napriek tomu si išiel za svojím a napokon sa dostal na konzervatórium.

V rozhovore zaujal aj príbehom o svojej milovanej chate na Liptove, ku ktorej sa dostal naozaj kuriózne. Keď mu pôvodná majiteľka drevenicu najprv predala „niekomu inému“, nevzdal sa. A napokon sa mu ozvala sama. 

Vlado Valovič sa vyjadril aj k svojej profesii a tomu, čo všetko musí dirigent zvládať. Podľa neho to nie je len o mávaní rukami, ale o psychológii, diplomacii aj schopnosti vytiahnuť z ľudí maximum.

Valovič hovorí, že dirigent nemôže byť len ten, ktorý príde a všetkých pouráža. „Musí vytiahnuť z tých hudobníkov všetko, čo v nich je do poslednej kvapky,“ povedal bez servítky.

Veľmi silno zarezonovali aj jeho slová o hudbe ako životnom poslaní. „Je to aj hobby, čo je niekedy tragické, lebo človek v podstate žije 24 hodín v tom,“ priznal. Ani po desaťročiach na scéne však nestratil zápal, ktorý ho kedysi dostal od dedinskej dychovky až medzi rešpektované hudobné osobnosti.