Viki Lancošová v štúdiu rádia Melody privítala populárneho slovenského herca, moderátora a showmana Petra Marcina. Porozprávali sa o jeho divácky obľúbenej relácii Neskoro večer aj o oslave 25. výročia Uragánu. Prezradil tiež, čo pre neho znamená humor aj v súkromnom živote a čo by robil, keby nebol zabávačom.

Peter Marcin priznal, že napriek pracovnej vyťaženosti má nedele pre seba. „Ja v nedeľu nezvyknem veľmi pracovať, keďže mám toho cez týždeň dosť. Jedine, ak je nejaké predstavenie večer, tak toto áno, povedal, a dodal, že v nedeľu spí čo najdlhšie.

K tomu patria aj malé rituály – prepínanie televíznych programov pri raňajkách, rodinný obed a športové prenosy. „My sme takí, že nedeľný obed si doma doprajeme, máme to radi,“ priblížil. A večer? Ten často patrí americkému futbalu, ktorý si v posledných rokoch obľúbil.

O rodine hovorí otvorene a s rešpektom. „Rodina je vždycky najväčší kritik,“ povedal a dodáva, že spätnú väzbu doma berie bez výhrad: „To prijímam na 100 %, lebo oni majú vždy pravdu,“ priznal.

Veľkú časť jeho života dnes vypĺňa relácia Neskoro večer. Peter Marcin opisuje, že príprava nie je len o samotnom natáčaní. „Točíme dve časti každé dva týždne. Týždeň je príprava, treba nájsť hostí, s každým si zavolám, s veľa hosťami sa aj stretávam osobne,“ priblížil. Po natáčaní nasleduje postprodukcia, pri ktorej je osobne prítomný.

Samostatnou kapitolou je Uragán, ktorý oslávil 25 rokov. Peter Marcin priznal, že návrat neplánovali, no diváci ich presviedčali roky. „Tak sme si povedali, že ak by sme sa mali ešte raz vrátiť, tak len pri výročí a v pôvodnej zostave,“ priznal. Výsledkom sú vypredané športové haly a nadšení fanúšikovia.

Humor pre neho nie je len pracovný nástroj, ale spôsob, ako zvládať realitu. „Ľudia sa chcú baviť… je okolo nás veľa negatívnej energie a agresivity. Humor to všetko odľahčuje. S humorom ide všetko ľahšie,“ povedal úprimne. Zároveň však dodáva, že človek nemusí byť stále veselý. „Keď mám zlú náladu, snažím sa upokojiť. Nemusí byť od rána do večera sranda,“ povedal ďalej.

Peter Marcin si uvedomuje aj očakávania verejnosti. „Ľudia sú až urazení, keď sa neusmievam,“ priznáva, no zdôrazňuje, že podpisy a fotky ho nikdy neotravujú. „Neviete, kedy príde deň, že už nikto nebude chcieť tú fotku,“ priznáva.

A čo by robil, keby nebol zabávačom? „Chcel som byť lekár, len s tými známkami sa to nedalo,“ smeje sa. Umenie ho však bavilo od detstva – recitačné súťaže, spev, amatérske divadlo. Zároveň dodal, že nikdy neuvažoval nad tým, že by chcel byť hercom, len ho to jednoducho bavilo.