Keď sa povie Dievča za milión, mnohým sa vybaví obdobie, keď reality šou na Slovensku ešte len začínali a nikto presne nevedel, čo od nich čakať. Jednou zo súťažiacich bola aj Michaela Saleh Suríniová. Hoci titul napokon nezískala, dostala sa do finále a jej cesta v médiách sa tým neskončila. Práve naopak. V druhej epizóde podcastu Návraty si zaspomínala na toto obdobie.

„Vtedy reality show nikto nepoznal. Ja som už pracovala ako novinárka, preto som pokukovala aj po inej práci v médiách,“ spomína na svoje rozhodnutie prihlásiť sa do projektu. Samotný casting ju prekvapil. „Prekvapilo ma, že som postúpila. Boli tam obrovské davy dievčat z celého Slovenska, ktoré prišli na ten prvý výber,“ povedala.

Hoci šou nevyhrala, neberie to ako prehru. „Beriem to tak, že byť v tom finále bolo najviac, čo sa dalo. Potom sme napokon aj tak moderovali Zlomené srdcia spolu, takže bola to úžasná skúsenosť,“ vysvetlila.

Sústredenie v Tunisku nebolo o oddychu pri mori. Produkcia dievčatá vystavovala fyzickým aj psychickým skúškam. „Jaro Bekr nás zobral o šiestej ráno behať. Teraz mi je to už blízke, ale vtedy som sa na tej pláži povracala, lebo som v živote predtým nebehala,“ priznáva s odstupom.

Podľa nej nešlo len o kameru, ale aj o preverenie charakteru. „Vymýšľali rôzne aktivity, aby nás otestovali, že ktorá z nás to zvládne so cťou,“ vysvetlila. Napriek tomu tvrdí, že šou nebola postavená na konfliktoch, ako je to dnes bežné. „Dnes sa už vyžaduje väčšia špina na tých ľudí, my sme si držali dekórum. Ale aj my sme boli iba dvadsaťročné baby, ktoré sa bavili, neboli sme vždy iba poslušné,“ prezradila.

Rivalita aj priateľstvá

Napätie medzi súťažiacimi sa však nedá poprieť. „My sme sa vyhadzovali navzájom. Ja som vyhodila Zuzku Dvorskú a Peťu Lenártovú. Tie ma úplne nemali rady,“ povedala otvorene. Dnes sa však na celé obdobie pozerá s úsmevom.

„Dramaturgia sa snažila trochu medzi nami zamiešať tie karty, aby sa tam niečo dialo. Musím povedať, že sa im to nepodarilo,“ dodala. Vzťahy medzi dievčatami pretrvali. „S dievčatami zo šou sa stretávam častejšie ako so spolužiakmi zo školy. Myslím si, že to zanechalo veľkú emocionálnu stopu. Dnes sa už na tom smejeme. Nie sme nepriateľky ani konkurentky. Už nám o nič nejde, už sme len kamošky,“ vysvetlila.

Po účinkovaní v televízii sa o ňu vraj muži zaujímali viac než predtým. „Ten šoubiznis je u nás malý rybník. Skúšali to na mňa rôzni muži, ale ja som už bola zaláskovaná do môjho terajšieho manžela. Som s ním od roku 2005,“ priznala.

Na natáčanie si spomína aj cez úsmevné momenty. „Môj terajší manžel, vtedy kamarát, ma tam prišiel pozrieť na hotel. Trošku sme sa pripili a zrazu nám povedali, že ideme točiť. Režisér bol naštvaný, lebo sme sa mali báť a namiesto toho sme sa rehotali. Potom to ani nemohli použiť, lebo z nás nechceli urobiť pijanky,“ povedala.

Rodina ako priorita

Rodinný život je pre ňu kľúčový. „Mala som 24/25, keď som mala syna,“ spomína. Otvorene hovorí aj o tom, že jej syn má Aspergerov syndróm. „Podpora takýchto detí bola pred desiatimi rokmi veľmi slabá,“ hovorí o situácii na Slovensku. „Väčšinou sa stávalo, že tie deti ostávali doma. Toto bola moja veľká téma, venujem sa tomu v rámci osvety,“ dodala.

Dnes však vidí pokrok. „Mám radosť aj z neho, veľmi sa posunul, chodí na strednú školu, funguje. Fungujeme zo dňa na deň, tak ako vieme a snažíme sa čo najlepšie,“ vysvetlila.

Vypočuj si celú epizódu, v ktorej sa tiež dozvieš:

• Čo povedala dcére na to, že chce byť herečka
• Ako sa pozerá na šou Dievča za milión s odstupom času
• Či jej išlo primárne o výhru alebo honorár