Posledným tohtoročným Nedeľným hosťom bol herec a zabávač Štefan Skrúcaný, ktorý v rozhovore s Vikou Lancošovou prekvapil pokojom, nadhľadom a otvorenosťou. Rozprával o Vianociach, rodine, čase, ktorý sa nedá kúpiť, aj o humore, bez ktorého si život nevie predstaviť.

Tohtoročné sviatky prežíva výnimočne. Po dlhom čase sú pokojné a prvýkrát v novom dome, kde si s rodinou dopriali aj veľký živý stromček. „Je niečo úplne iné, keď cítite vôňu ihličia,“ priznáva. Vianoce sú preňho vždy návratom do detstva – najmä vďaka deťom. Ako hovorí, rodičia sa cez radosť svojich detí prirodzene vracajú k vlastným detským spomienkam a pocitu výnimočnosti, ktorý k sviatkom patrí.

Otvorene prehovoril aj o Silvestri, ktorý uňho nemá podobu bujarých osláv. Priznáva, že je skôr nostalgický typ. Práve preto si zvykol pracovať – aby nemal čas na melanchóliu. „Keď som v práci, nemám čas na depresiu,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že spoločne s rodinou si aj tak vždy nájde chvíľu na prípitok a bilancovanie.

Jednou z hlavných tém rozhovoru bol humor. Nie ako profesia, ale ako postoj k životu. Štefan Skrúcaný ho vníma ako základný nástroj prežitia v rýchlej a často napätej dobe. „Humor je moja životná filozofia,“ tvrdí a dodáva, že Slovensku podľa neho chýba viac úsmevu, slušnosti a obyčajného ľudského pozdravu. Svet by bol jednoduchší, keby sme si viac pozerali do očí a menej sa ponáhľali.

Zaspomínal si aj na 90. roky, ktoré označuje za obdobie obrovského tvorivého entuziazmu. Satira a politický humor boli prirodzenou reakciou na spoločenské dianie a podľa neho majú svoje miesto vždy, keď sa krajina nachádza na križovatke. Niektoré texty z tohto obdobia by podľa jeho slov pokojne obstáli aj dnes.

Silnou myšlienkou rozhovoru je aj čas, ktorý považuje za najvzácnejšiu komoditu. „Čas strávený s niekým je ten najväčší darček, aký môžeme dať,“ hovorí. Pri spomienkach na vlastné deti priznáva, že kedysi veľa pracoval a život plynul rýchlejšie, než si dokázal uvedomiť. Dnes si tieto chvíle váži viac a snaží sa ich prežívať vedome.

Napriek všetkým zmenám zostáva optimistom. Verí v humor, v hodnotu slušnosti a v to, že aj keď sa nemáme ideálne, stále sa máme veľmi dobre. A práve schopnosť pozerať sa na život s nadhľadom považuje za jednu z najdôležitejších vecí, ktoré si môžeme zachovať.