Herečka, spisovateľka a tvorkyňa obsahu Kristína Tormová bola hosťom v podcaste Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej. Rozhovor priniesol pohľad do jej rodinného života, práce aj vnútorného sveta, ktorý je plný smiechu, ale aj únavy a hľadania rovnováhy.

Začiatok školského roka je pre ňu vždy skúškou trpezlivosti. Po lete, počas ktorého bola nepretržite s deťmi, priznala, že niekedy prichádza jemná „ponorka“. Povinnosti okolo troch školopovinných detí sú podľa nej unavujúce, no uľahčuje ich fakt, že chodia do komunitnej školy, kde vládne priateľská atmosféra.

Sama sa snaží deti spoznávať a rozprávať sa s nimi inak, než položením klasickej otázky: „Čo bolo v škole?“. A keď prišla reč na pubertu, ktorá sa u nich doma s humorom volá „Berta“, hovorila o nej s odstupom – dievčatá sa rozprávať veľmi nechcú a syn si rieši zas iné témy, pretože ho ľudia často považujú za dievča pre jeho dlhé vlasy. „Však čo nemôžu chlapci nosiť dlhé vlasy?“ reaguje Kristína.

Popri starostlivosti o rodinu si uvedomuje, že potrebuje viac priestoru pre seba. Zdravotné problémy jej ukázali, že nemôže ísť donekonečna na doraz. „To je moment, kedy to vidíš napísané na papieri a vtedy musíš s pokorou priznať, že takto to ďalej nejde. Musím viacej oddychovať,“ hovorí. Naučila sa prenášať časť zodpovednosti na zvyšok rodiny a dovoliť si oddych bez výčitiek.

Pomáha jej divadlo, ale aj maličkosti ako prechádzky, cestovanie bratislavskou hromadnou dopravou či spev. „Milujem bratislavskú hromadnú dopravu. Robí mi obrovskú radosť ísť trolejbusom,“ priznala s úsmevom.

Začala štrikovať, pretože nechcela len tak scrollovať na mobile

Aby sa vyhla bezcieľnemu scrollovaniu na mobile, začala štrikovať. Hovorí, že sa vedome učí oddychovať a strážiť si balans. Téma hraníc je pre ňu zásadná – vníma, že práve deti rodičov učia povedať „nie“ vtedy, keď to tak cítia. „Toto je ten problém, že my nemáme hranice. Prečo ty hovoríš áno, keď chceš povedať nie?“ pýta sa.

Popri rodine a práci má stále chuť tvoriť. Pred Vianocami chystá novú knihu a priznala, že ju stále baví režírovať samú seba aj svoj život. Zároveň si uvedomila, že deti zvládajú vyriešiť veľa vecí samé a že aj jej manžel je ešte lepší partner a otec, než si myslela.

Hoci dnes ju poznáme ako úspešnú herečku a spisovateľku, v detstve mala celkom iný sen – chcela byť cirkusantkou. Aj preto je jej pohľad na život plný hravosti, nadhľadu a schopnosti nájsť radosť aj v obyčajných chvíľach.