Mala len 6 farieb a 43 kvadriliónov kombinácií. To je fakt veľa! A my sme ju nevedeli pustiť z rúk. Kým deti na západe frčali na Barbie a Gameboyoch, my sme mali niečo oveľa tvrdšie. Doslova. Rubikovu kocku! Tento malý plastový zázrak sa v druhej polovici 80. rokov stal fenoménom, ktorý roztočil hlavy deťom aj rodičom po celej republike.

Ako sa kocka dostala za železnú oponu

Rubikovu kocku vymyslel v roku 1974 maďarský architekt Ernő Rubik. Pôvodne to mala byť učebná pomôcka na demonštráciu priestorového otáčania. Netušil však, že práve vytvoril najlegendárnejšiu hlavolamovú hračku všetkých čias. Do Československa sa dostala okolo roku 1980, ale masovo ju ľudia začali riešiť až v období 1985–1989, keď sa dala občas zohnať aj mimo Tuzexu.

Kto ju zložil, bol génius. Kto ju rozobral, bol technik.

V časoch, keď sme nemali YouTube návody, existovali len tri možnosti:

1. Skutočne ju poskladať – ak si bol génius

2. Rozobrať ju a poskladať naspäť – klasický trik

3. Olúpať nálepky a nalepiť ich podľa farieb – najúbohejšia, ale najrýchlejšia metóda

Kto zvládol kocku bez švindľovania, ten mal rešpekt v triede aj na sídlisku.

Rubikova kocka dnes: retro, ktoré prežilo všetky trendy

Aj keď 90. roky priniesli Tamagotchi, Pokémonov a internet, Rubikova kocka nezmizla. Práve naopak – zažila comeback. Dnes existujú majstrovstvá sveta v skladaní na čas, rekord je pod 4 sekundy, a YouTube je plný detí, ktoré skladajú kocku rýchlo a s nadšením. Kocka zostala rovnaká. Stále farebná, tvrdá, a stále ťa dokáže naštvať rovnako ako pred 35 rokmi.

Rubikova kocka bola pre nás v 80. rokoch symbolom výzvy, zvedavosti a trochu aj frustrácie. A bola našou bránou do sveta logiky v čase, keď Google a Facebook ani len neexistovali…