Do podcastu Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej tentoraz zavítal slovenský režisér Peter Bebjak – meno, ktoré netreba filmovým fanúšikom predstavovať. Muž stojaci za úspešnými snímkami ako Čiara, Trhlina, Správa či najnovšie Duchoň však v rozhovore ukázal aj úplne inú stránku.

Hneď na úvod prekvapil priznaním, že v minulosti ho napĺňalo varenie. „Boli časy, keď som veľmi rád varil, pretože pre mňa je varenie relax. Dokážem pri tom vypnúť, byť praktický – a milujem, keď môžem variť viac jedál naraz. Núti ma to zapájať iné časti mozgu, iné hemisféry,“ hovorí s úsmevom. V lete uňho dominuje jednoduché, no osviežujúce gazpacho, ktoré označuje za svoje top jedlo horúcich dní.

Apropo teplo – Peter Bebjak ho z duše neznáša. „Je to pre mňa úplné utrpenie. Nemám ani klímu, takže sa to len snažím prečkať. Milujem skoré rána a chvíľu, keď už slnko zapadne. To sú moje momenty pokoja,“ hovorí.

V rozhovore zaspomínal aj na detstvo v Chynoranoch, ktoré bolo plné obyčajných, no nezabudnuteľných zážitkov. Spomenul alej topoľov pri rieke Nitra, kde sa ako dieťa kúpal s kamarátmi.

Druhým obľúbeným miestom bolo Bágrovisko v Žabokrekoch, kam sa s kamarátmi vybrali pešo alebo na bicykli, často s domácim pečivom s paprikou a maslom v batohu a sirupovou vodou v octovej fľaši. „To bola atmosféra. Sloboda. Leto. Také veci ostanú navždy,“ zaspomínal si.

Niekoľko letných prázdnin strávil aj brigádami vo východnom Nemecku. „Chodili sme tam cez známych, ktorí to organizovali. Pripomínalo mi to Tisícročnú včelu – majstri, kolektív, rutina, vône. Vždy som počas leta odpracoval aspoň dva-tri týždne,“ priblížil Peter Bebjak.

Do umeleckých vôd prišiel neplánovane

Jeho umelecká cesta sa začala nenápadne – cez hudobnú výchovu a detské muzikály. „V Chynoranoch vzniklo divadelné združenie, ktoré viedla Mária Chrenová. Učila nás hudobnú a viedla nás k tomu, aby sme tvorili. Robili sme detské muzikály. Tam sa to celé naštartovalo,“ vysvetlil.

Cesta k filmu však nebola priamočiara. Na strednej škole študoval odbor s názvom Prevádzkyschopnosť výrobných zariadení. „Zo mňa by bol dobrý údržbár,“ hovorí sebaironicky. „Bavilo ma len to, čo so strojmi nemalo nič spoločné – dejepis a literatúra. Keď išlo do tuhého a hrozila zlá známka, vedel som zapnúť a naučiť sa to. Ale inak mi to bolo dosť cudzie,“ hovorí.

Vysokú školu absolvoval na VŠMU, odbor bábkoherectvo. Neskôr ho zlákal film a odvtedy ho neopustil. Dnes má za sebou medzinárodné úspechy a niekoľko žánrovo rozmanitých projektov. Práve žánrová pestrosť je to, čo ho najviac láka. „Mám rád, keď ste do niečoho hodený a musíte sa tam naučiť existovať. Rád robím filmy, ktoré sú zakaždým o niečom inom – tematicky aj žánrovo,“ vysvetlil.

Najnovšie režíroval film Duchoň o legendárnom spevákovi Karolovi Duchoňovi

Život umelca zachytil ako jeden veľký „videoklip“ – dynamicky, rýchlo a s veľkým dôrazom na emócie. Vladimír Plevčík, ktorý stvárnil hlavnú úlohu, denne trávil hodiny v maskérni – jeho deň sa začínal o tretej ráno, aby o ôsmej mohol stáť pred kamerou.

Obrovským pomocníkom pre tvorcov bol súkromný archív pani Duchoňovej, ktorý obsahoval množstvo fotografií z vystúpení, súkromného života aj zo svadby. Podľa nich sa snažili vytvoriť čo najvernejší obraz doby, v ktorej Duchoň žil a tvoril.