Do najnovšej epizódy podcastu Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej prijala pozvanie speváčka Tina. V rozhovore odhalila množstvo osobných tém – od letných plánov a varenia, cez deti a koncertovanie, až po život so sklerózou multiplex.

Tina priznala, že jej na oddych stačí niekoľko dní. „Viem načerpať veľa aj zo štyroch dní. Stačí mi, ak ma niekto obskakuje, masíruje, nemusím variť ani nakupovať, a to pre matku úplne stačí. Nechám si vypnutý telefón, sadnem si do trávy na pol dňa a to je ono,“ priznala. Hoci Taliansko označila za svoju „zasľúbenú zem“, leto tam neodporúča. Jej vysnívaná destinácia je vraj Oslo, ktoré pôsobí ako únik od letných horúčav.

Doma jej podľa vlastných slov „fičí“ rýchle a chutné jedlo – napríklad tortilla. „Odkedy sme objavili rôzne spôsoby, ako ju plniť, ide u nás vo veľkom. Je to rýchle, efektívne a sýte,“ vysvetľuje. Jej dcéra Anička navyše varenie zbožňuje. „Ona už vyvára sama. Naučila sa to a miluje to,“ priblížila speváčka Tina.

Hudobne je Tina dnes už v bode, kedy necíti stres. „Čo sa týka hudby a spievania, už vôbec nemám stres. Viem sa nejako odizolovať od situácie. Ako keby som zapla nejaký obranný mechanizmus a prejdem tým bez traumatického dopadu,“ priblížila. Koncerty ju však stále bavia, najmä kontakt s publikom: „Najviac si užívam, že kamkoľvek prídem, je tam stále veľa ľudí. Každý koncert je trochu iný – reagujem na to, čo sa deje okolo mňa.“

Zaspomínala si aj na spoluprácu s Richardom Müllerom, na ktorú dodnes nedá dopustiť. „Bol na mňa vždy veľmi dobrý, láskavý a krásne sa o mne vyjadroval. Keď ti zavolá Richard Müller, že ťa chce na svoj album, tak ti je jedno, čo ti pošle – chceš tam byť.“

Jednou z najotvorenejších častí rozhovoru bolo rozprávanie o jej diagnóze – skleróze multiplex. Tina opísala, že jej prvé myšlienky po stanovení diagnózy boli paradoxne praktické. „Pýtala som sa, či budem mať preukaz, či môžem parkovať na invalidoch, či nebudem mať diaľničnú zadarmo,“ povedala.

Hoci túto vážnu tému podala s humorom, priznala aj hlbšiu stránku: „Je vo mne niečo, čo ma drží – možno zdedené po predkoch. Taká sila zotrvať nažive,“ priznala. S veľkou vďakou hovorila aj o svojej mame, ktorá jej výrazne pomáha s deťmi. „Bez mojej mamy by sme nezvládli žiť. A veľmi rada túto vetu podčiarknem červeným,“ povedala.

Spomienky na detstvo na východe Slovenska boli pre ňu mimoriadne silné. „Letá počas základnej školy som trávila u babky a dedka v Kráľovskom Chlmci. Mali veľkú záhradu, veľký dom a stretávala sa tam celá rodina. Boli to najkrajšie časy môjho života,“ zaspomínala si. Verí, že deti by mali mať silný vzťah so starými rodičmi. „Sú rovnako dôležití ako rodičia. Tá väzba má vplyv na celý život,“ domnieva sa.

Na záver Tina dodala, že to, ako vnímame život, sa mení s vekom. „Dvadsaťročná verzia akejkoľvek ženy vníma svet úplne inak ako štyridsaťročná,“ povedala. Jej slová zneli pokojne, zmierene a s nadhľadom ženy, ktorá si prešla svojim – a napriek všetkému ostáva verná sebe aj svojej hudbe.