V najnovšej epizóde podcastu Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej sa predstavil hosť, ktorého netreba predstavovať – legenda československej hudobnej scény Richard Müller. Spevák, ktorý už desaťročia formuje hudobný vkus niekoľkých generácií, sa rozhovoril nielen o svojej kariére, ale aj o veciach, ktoré ho robia „ľudským“ – zákuskoch na raňajky, nedeľnom režime aj nervozite pred vlastnými deťmi v publiku.
Richard Müller prezradil, čo sú jeho najobľúbenejšie raňajky. „Niečo sladké poväčšine. To znamená nejaký koláčik, keksíček… nejaký zákusok, kakauko…“ – takto opisuje Müller svoju ideálnu rannú rutinu. Nedeľa je podľa neho úplne bežný pracovný deň. „V našej profesii to nie je výnimočný deň, buď sa vraciam z koncertov, alebo nejaké ešte mám,“ hovorí. A čo je jeho najväčšia gurmánska láska? „Moje najmilovanejšie jedlo je kura na akýkoľvek spôsob,“ prezradil.
Hudba ho chytila už ako tínedžera. „Keď som mal okolo 13 alebo 14 rokov, som si nahrával vlastné pesničky na magneťáčik a potom sa z nich tešil,“ povedal. Práve teraz pripravuje špeciálny projekt k výročiu jedného zo svojich kľúčových albumov: „Oslávim 40. výročie Bioelektrovízie novým albumom skupiny Banket.“
Texty si píše sám a The Weekenda ani Billie Eilish nemusí
Richard prezradil aj to, že si stále píše vlastné texty. „Debatujeme spolu (so synom) hlavne o futbale a o basketbale. A aj o muzike, lebo on sa chytá takým skvelým spôsobom, že mám chvíľami pocit, že ho to zaujíma,“ priblížil. Aj keď má blízko k mladšej generácii, hudobný vkus je uňho jasný: „Pokiaľ nemusím počúvať The Weekenda alebo Billie Eilish, som celkom rád,“ povedal priamo.
Svojský štýl a leto v Grécku
Na otázku, čím je svojský, odpovedal so suchým humorom: „Tak ja som svoj v tom, že mám vyše 120 kg.“ Reč padla aj na jeho letné plány, v ktorých má jasno: „Ideme na 10 dní do Grécka, to je môj špeciálny plán.“
Keď však prišla reč na rodinu, Richard sa usmieval. „Ja mám tak skvelé deti, že netreba rozmýšľať nad nadávaním,“ priznal sa. A priznáva, že keď ho prídu podporiť na koncert, stále je nervózny. No zároveň vie, že stojí na pódiu pre niečo, čo ho stále baví – aj keď, ako sám hovorí: „Vždycky na konci roka som mal pocit, že ten ďalší už bude koniec.“
