Zaklopme si na drevo, pre istotu! My ľudia sme poverčiví. Čierna mačka bežiaca cez cestu, piatok 13., vysypaná soľ, udretý lakeť… Poznáte možno, k čomu sa povery viažu. Ale kde sa vzali a kde je ich pôvod? Jednu z nich i teraz vysvetlíme.
Prečo klopeme na drevo?
Kedysi, keď ešte neexistovalo kresťanstvo, ľudia uctievali prírodu a stromy a verili v ich čarovné vlastnosti. Dôvod, prečo klopeme na drevo je jeden: Aby sme si neodohnali šťastie. Ale pôvod môže byť rôzny.
Prvým možným pôvodom slovného spojenia klopať na drevo je to, že ide o modernejší ekvivalent hluku a kriku, ktorý praktizovali pohanskí Európania. Tí sa takto snažili vyhnať zlých duchov preč zo svojich domovov, alebo aby im zabránili počuť o šťastí človeka, a tým mu ho zničiť.
Ďalší dôvod tejto tradície siaha do pohanských čias, keď ľudia uctievali stromy a verili, že v nich žijú duchovia a bohovia. Klopanie na drevo malo vyhnať zlých duchov alebo poďakovať tým dobrým za priazeň. No a dnešné klopanie na drevo môže byť moderným ekvivalentom starých rituálov.
Tretia teória hovorí, že fráza pochádza z Anglicka, z viktoriánskej detskej hry „Tig Touch-Wood“. Je to verzia našej hry Nožničky strihajte, keď sa deti chytia stromov a vtedy ich nikto nemôže vyhodiť z hry. V každom prípade ide o ochranu pred závisťou a hnevom duchov alebo bohov. Je to samozrejme povera, ale prečo nie? Veď stromy sú predsa nádherné a drevo je jeden z najkrajších materiálov, ktorého sa naše ruky môžu dotknúť…
