Bolo nám fajn, lebo sme boli deti. Mamy nám vyhodili sirupovú vodu alebo sladkosť z okna, hromadne nás volali domov, robili chleby pre pol ulice. Nosili sme tepláky, staré tričko, plátenné tenisky a chodili sme jeden druhého pýtať od mamy von. Kočíkovali sme bábätká aj od susedov, varili polievky z blata, chytali žubrienky a jašterice, kŕmili desiatou psy cestou do školy… Poďte s nami krásne spomínať.

Vybíjaná

Naozaj nám na hru stačila ulica, po ktorej prešlo auto raz za pol hodinu. Obyčajná lopta, partia kamošov, sirupová voda vo fľaške pre každého a už sme vrešťali, kto je vybitý. Doteraz si vieme spomenúť, ako to štípalo, keď nás niekto trafil. Podobne hrávali chalani aj futbal, ale tam už bolo treba inú loptu a samozrejme dve brány aspoň z tehiel…

Lozenie po jamách a stavenisku

Ideme na stavbu! Uznávame, toto nebola najbezpečnejšia hra, ale v tých časoch sa budovalo a stavalo všade. Celé sídlisko bolo plné tajomných budov bez okien, rôznych obrovských rúr, do ktorých sa dieťa zmestilo posediačky, občas sme našli izoláciu, o ktorej sme netušili, na čo je, ale fungovala ako krieda. Tou sme potom čarbali po paneloch alebo na chodník. A keď sme na niektoré panely vyliali vodu, tak tie syčali! To bol zázračný svet. Niekedy je čudné, že sme tú dobu prežili.

Bedminton

Ulica, čiara na ceste, ktorá ju delila na dve časti, rakety a košík. Mali sme bledomodrú a bledozelenú raketu a nehrali sme na body, ale komu košík spadne, ten sa musí vymeniť. Alebo sme počítali, koľkokrát si zvládneme pinknúť… A bol to aj begbintog a benbinton.

Ložisáky alebo káry

Doska, kolesá z kočíka a tí väčší frajeri mali aj brzdy. Ak ich nemali, brzdilo sa nohami. Niekedy sa nebrzdilo a boli z toho hrče na hlave a modriny na kolene.  Nebolo to len o tom, že by sme sa spúšťali z kopca, ale navzájom sme sa ťahali na motúze.

Guma a kamošky

Vy ste nehrali v detstve gumu? Neexistuje! Jednu nám mamina dala zo šuflíčka v šijacom stroji a s tou sme sa vedeli vyskákať, až kým nezačali lampy svietiť. To bolo treba utekať domov. Skákali sme od najľahších jednotiek až po desinky a tie veru zvládli iba dlhonohé šikovnice.

Panák alebo škôlka

Kriedou na zem nakreslite pár štvorcov, na každý napíšte číslo a máte panáka. Vezmite kamienok a ideme hádzať. Skákali sme na dvoch nohách, na jednej, tam aj naspäť, preskakovali, vyskakovali a striedali sme sa, keď niekto skočil na čiaru.

Pieskovisko, formičky, preliezky

Koláčiky sa dobre robili iba z mokrého piesku a potom ich bolo ešte treba poliať. Menšie deti sa hrali s formičkami, ale k pieskovisku vždy patrila lavička, preliezky, hojdačky. Tam sme viseli dolu hlavou, rúčkovali po nich, občas sme si rozbili bradu, občas koleno a všetci sme boli vybláznení. Na lavičke s nami často sedávali rodičia a rozprávali sa spolu.

Venčeky z púpavy

Naučila vás mamina pliesť si venček? Potrebujete aspoň tri kvety s dlhou stonkou a potom veľa veľa veľa kvietkov s krásnymi žltými hlávkami. Z dutej stonky vytekalo biele mlieko, ktoré bolo horké a na rukách nechávalo hnedé fľaky. Venček do večera zvädol, ale na tanieri s vodou znova ožil. Alebo sme ho zahodili a ráno si spravili nový.

Bicykel zamknutý o hromozvod, alebo len tak

Bicykle sa nekradli, lebo ich bolo málo a každý si ten svoj poznal. Ak sa aj stalo, tak veľmi zriedka. Väčšinou vtedy, ak sme ho zabudli zamknúť. U nás sa zamykali o hromozvod pred panelákom, o lavičku, alebo len tak, zámok o rúru. Bordová liberta, zelená skladačka, alebo tereňák! To boli veci.