Nie, nehovoríme o chorobe, aj keď céčka kedysi spôsobili doslova pandémiu. Husákove deti boli takmer všetky postihnuté touto zberateľskou vášňou a kto ich nemal, ten o nich sníval. Vonku sme ich vytiahli pozapínané do dlhej reťaze a menili paragraf za tri obyčajné, priesvitné s bublinkou za dve a kto mal veľké E, ten si mohol vyberať.

Niektorí majetnejší kamaráti z nich mali dokonca doma urobený záves do kuchyne. To bol vlastne pôvodný účel plastových výliskov a dôvod, prečo sa začali vyrábať. Ich vlastníctvo v tej dobe znamenalo doslova sociálny status. Slúžili na hranie, ako módny doplnok, ako dekorácia.

S céčkami deti hrali aj tzv. čiaru. To bola hazardná hra, pri ktorej sa céčka, alebo celé zväzky z nich hádzali k čiare. Ten, kto k nej dohodil najbližšie, vyhral céčka ostatných hráčov. V prípade, keď bola céčka dvoch alebo viacerých hráčov v rovnakej vzdialenosti od seba, nasledoval „rozstrel“, kedy iba títo hráči hodili ešte raz a víťaz bral všetko.

Céčka boli také slávne, že sa dostali aj do hitu Michala Davida, ktorý samozrejme všetci dobre poznáme.