Biely kvet, ktorý je tu skôr, ako ostatné. Často vyženie ešte spod snehu, dokonca prežije a vykvitne aj pod ním.

Ako je možné, že snežienka to zvládne, kým ostatné kvety ešte spia v zemi? Odpoveď je takmer vedecká. Podľa stránky venovanej prírode okolo Dunaja donauauen.at využíva snežienka práve to, že na stromoch na konci zimy nie sú listy, a tak je v lese viac svetla. Takto získanú energiu ukladá do cibuľky, a tá potom zvládne na jar vyhnať lístky a prežiť aj opätovné zasypanie snehom.

Kvet snežienky smeruje dolu práve preto, aby chránil samotný piestik a bliznu. Tie dozrievajú v rôznom čase, aby nedošlo k samoopeleniu. Keď k opeleniu nakoniec dôjde, stonka sa skloní k zemi spolu s nenápadným plodom, a semená roznesú mravce. Preto sa snežienka dokáže šíriť cibuľkami aj semienkami.

Je snežienka jedovatá? 

Áno, je. Na zahrada-sk.com píšu, že vďaka alkaloidom je jedovatá celá rastlina, najvyššia koncentrácia nebezpečných látok je v cibuľke. Výťažky z nej sa používajú na liečbu Parkinsonovej choroby. 

Kde ich nezbierať. 

V územiach s tretím a vyšším stupňom územnej ochrany, teda napríklad v národných parkoch je zber snežienok zákonom zakázaný. Ak by niekoho našli, ako na ploche týchto území bez udelenia výnimky zbiera snežienky, mohol by dostať pokutu až do výšky 3 300 €.