Každá žena je výnimočná a zaslúži si úctu a lásku. Prečítajte si krásne slová komičky Simony.

Svet ako rozmanitá lúka

Odmalička som mala viac kíl ako spolužiaci. Do svojich 10-tich rokov som verila tomu, že mám iba ťažké kosti, a potom mi to mama povedala. Raz v pondelok som nezapla červené menčestrové nohavice a ona na to: „Simona, si mäkká.“

Ako dieťa som si vravela, že je to skvelé! Predstavovala som si svet ako lúku, ktorá je nádherná práve svojou rozmanitosťou. Akože to tak má byť. Že niektorým vidno bedrové kosti, iní sú vysokí a nosia okuliare, niektorí sú maličkí ako moja spolužiačka Zuzka, ktorá s guľatou tvárou vyzerala ako vysmiata jahôdka. A medzi nimi ja, mäkká ako vankúš alebo skôr perina, zapadajúca práve preto, že som iná. Veď všetci sme.

Potom mi otec povedal, že na môj zadok nie je bicykel

Potom však s exaktnými vysvetleniami nastúpil otec, ktorý mi povedal: Nedostaneš bicykel, lebo také veľké na tvoj zadok nevyrábajú. V momente, ako som začala pochybovať o mojom zadku, môj svet sa začal rúcať. Znie to malicherne, však? Hovorím vám, je to svätá pravda. Mám 27 rokov, čosi som už prežila a to, čo viem sa 100% je, že musíš veriť svojmu zadku. Nech je veľký, malý, kostnatý, zasadený do veľkých bokov alebo posypaný celulitídou ako vanilkové rožky cukrom.

Zdroj: Instagram