Súčasťou pitného režimu majú byť okrem pitnej vody aj prírodné minerálne vody.

Od pitnej vody sa prírodná minerálna voda odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov a stopových prvkov či fyziologickým účinkom. Na základe svojho pôvodu a množstva oxidu uhličitého existujú minerálne vody s prirodzeným obsahom prírodného oxidu uhličitého, minerálne vody obohatené prírodným oxidom uhličitým, minerálne vody sýtené a minerálne vody s čiastočne odstráneným oxidom uhličitým. „Vodu s obsahom oxidu uhličitého by nemali piť dojčatá, deti a osoby trpiace na kardiovaskulárne ochorenia, na gastritídu alebo na vredové ochorenie žalúdka ani diabetici so sklonom k acidóze,“ varujú hygienici. Celkový obsah rozpustených tuhých látok v minerálnej vode určuje stupeň jej mineralizácie.

Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je individuálne, závisí od viacerých vonkajších i vnútorných faktorov, napríklad od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, ale tiež aktivity, od zloženia a množstva stravy, od teploty ovzdušia i zdravotného stavu. Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve. „Deti od jedného roka potrebujú približne jeden až jeden a pol litra tekutín denne, deti od desiatich rokov a dospelí dva až dva a pol litra tekutín denne. Počas horúčav alebo pri veľkej fyzickej záťaži sa príjem tekutín môže zvýšiť,“ doplnili hygienici.

Zdroj: Teraz.sk