Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite.

Priaznivá epidemiologická situácia v uplynulých rokoch viedla verejnosť k domnienke, že ak sa nejaké ochorenie v krajine nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi štátmi, za prácou alebo rekreáciou, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií, ktoré sa v rokoch 2018 a 2019 vyskytli na východe Slovenska. Informuje o tom Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) na portáli ockovaniechrani.sk.

„Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení,“ vysvetľujú epidemiológovia.

Eliminovanie niektorých infekčných chorôb zabezpečila práve vysoká zaočkovanosť. Pri poklese zaočkovanosti pod 95 percent, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.

Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti desiatim závažným infekčným ochoreniam. Ide o očkovanie proti čiernemu kašľu, detskej obrne, záškrtu, tetanu, osýpkam, ružienke, mumpsu, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Očkovanie je hradené z verejného zdravotného poistenia. Plošné očkovanie proti tuberkulóze bolo zrušené v roku 2012.

Zdroj: TASR