„Už má svoj vek na to, aby spal sám a napriek tomu sa každú noc tlačí k nám.”

Mnohí rodičia sa zhodujú v tom, že je to krásne. Užívajú si detskú prítomnosť. Veď príde puberta a nebudú ich zaujímať vôbec.

Ak chcete, aby spali osamote, zvoľte vľúdny, avšak nekompromisný prístup. Nastavte pravidlá a dodržiavajte ich. Keď v noci začne plakať, upokojujte ho.

Vysvetlite mu, že každý človek má strach, vy tiež a musí sa s ním vysporiadať. Na každú jeho námietku majte pripravený argument, ktorý mu ľudským a hlavne deťom pochopiteľným spôsobom vysvetlí situáciu.

Ak je problémom strach, naučte ho spať pri malom svetielku, ktoré nebude rušiť.

Pár nocí bude ťažkých a možno budete viackrát vstávať. Zvyk je železná košeľa. Po pár dňoch si zvykne a tým si začne budovať sebaistotu.