Podľa inštrukcií sme mali počítať do troch a na tri skáčem, no pri čísle 2 ma hodili. Normálne ma hodili.
Čo ste robili vy, keď ste úspešne zoštátnicovali? Štandardný postup je, že sa všetci poberú do nejakého baru a tam tie úspešne ukončené roky štúdia oslávia. My sme to so spolužiakmi ale urobili veľmi neštandardne a rozhodli sme sa to osláviť inak – skokom z mosta. A nie preto, že by to nedopadlo dobre. Práve preto, že to dopadlo dobre.
Už si nepamätám, kto s touto záležitosťou prišiel a navrhol ju, no v našej partii bol človek, ktorý mal odpovede a riešenia na všetko. Zdvihol telefón a zavolal kamarátovi, ktorý skoky z mosta Lafranconi prevádzkoval. Človek na druhej strane si po vypočutí okolností najprv myslel, že si z neho robíme srandu, no keď pochopil, že to myslíme vážne, prikývol. V tej dobe práve nejaké skoky prebiehali a päť ľudí navyše žiadny problém nespôsobilo. Dostali sme inštrukcie, že o hodinu tam máme byť a môžeme ísť na to. Všetko sa to udialo tak rýchlo, že som si to ani nestihla rozmyslieť a už sme kráčali natešení na miesto. V šatách a oblekoch, presne tak, ako sme odišli zo školy zo štátnej skúšky. Do posledného momentu som si myslela, že je to nejaká sranda a my sa otočíme a odídeme, no nie. A keď sa opýtali, kto ide prvý, ja som sa hrdinsky ponúkla. Panika ma začala chytať pár sekúnd po tom, ako ma začali obliekať do postroja. Nielen preto, až mám na sebe šaty a to nie je úplne najlepší outfit na skákanie z mosta, no tiež preto, že ja z toho mosta budem musieť skočiť!
Keď som bola bezpečne vo všetkom zaviazaná a pripevnená, dostala som inštrukcie ako skočiť a ako sa dostanem naspäť hore. Odignorovala som to, pretože v tom momente som myslela len na to, ako sa dostanem dole a nie na to, že sa budem musieť dostať aj hore.
Po schodíkoch som vyšla na zábradlie mosta a pozerala som dole. Podľa inštrukcií sme mali počítať do troch a na tri skáčem, no pri čísle 2 ma hodili. Normálne ma hodili. Nepripravenú, o sekundu skôr. Nepripravená som nebola len na skok, ale aj na vytiahnutie hore. Keďže som inštrukcie odignorovala, nevedela som sa dostať hore a pod mostom som visela oveľa dlhšie, než normálni ľudia. Nakoniec sa to podarilo a keď ma vytiahli naspäť hore, oznámili mi, že ma hodiť museli, lebo som vyzerala, že sama nikdy neskočím. To mali pravdu, asi by som fakt neskočila.
