Bolo pol štvrtej a mala som polhodinu času na to, aby som sa prezliekla a pripravila. Neprichádzalo do úvahy to, aby niečo nebolo pripravené, keď prídu hostia. A nedajbože, aby som nemala na nohách lodičky! Polhodinu, ktorú som pôvodne chcela venovať príprave seba, som strávila pri príprave kuchyne a nekonečnom čakaní na to, kým si kameramani všetko nastavia, nasvietia a pripravia.
Pri privítaní, predtým, než si hostia sadli ku stolu, som dostala darčeky. Viki zásadne nikomu nič nenosila, od Adriána kvetiny, od Veroniky víno a od Katky hrušky. HRUŠKY! To, že hrušky celý život neznášam a nejem vedia všetci ľudia, ktorí ma poznajú. To, že hrušky neznášam, som v utorok spomenula u Viki a vedeli to aj všetci moji súperi. Katka mi doniesla tri obrovské hrušky, snáď asi najväčšie, aké som kedy videla. Táto scéna sa ale do vysielania taktiež nedostala.
Hostia si sadli a prvá vec, ktorú Katka okomentovala, bolo, že je fajn, že som zohnala stoličky a nemusia sedieť na zemi a prečo akože nemám na nohách lodičky (?) Odpovedala som, že dôvod je, že si chcem najprv uctiť hostí, pripiť si a potom sa prezlečiem, pretože som to kvôli technickým problémom nestihla. Odpoveď ju neuspokojila, musela mať posledné slovo aj tentoraz. Povedala som si, že si ňou skutočne deň pokaziť nenechám a rozhodla som sa aplikovať pravidlo z pondelka, čo s ľuďmi ako ona. Pohádať sa s niekým v môj variaci deň som rozhodne v pláne nemala. No vnútorne sa to vo mne stupňovalo stále viac a viac.
Počas predjedla ma spoluhráči vyspovedali, porozprávala som im o mojom živote, o škole, čomu sa venujem, o mojich snoch, cieľoch a plánoch. Spomenula som to, prečo je moje stravovanie celkom obmedzené, že som si prešla v tejto oblasti niekoľkoročným peklom, no ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a nebyť toho, nikdy by som nezaložila projekt Neinstantná krása, ktorý už pomohol (dovolím si tvrdiť) stovkám iných, chorých dievčat. Hovorila som tiež o tom, že plán na rok 2018 je – založiť si vlastnú nadáciu a posunúť pomoc ostatným na vyššiu úroveň. Mojim súperom som tiež darovala na pamiatku kvetinkové šálky a odznaky mojej Neinstantnej krásy. Mala som z osobnej prezentácie dobrý pocit, ale len do okamihu, kým som to nevidela zostrihané. Píšem blog, trpela som poruchou príjmu potravy a chcela ísť na MISS. Krásne vytrhnuté z kontextu a pre ľudí, ktorí ma nepoznajú to bola samoprezentácia hodná „blbky“ bez sebareflexie a so sebavedomím kdesi v exosfére, ktorej rebríček hodnôt je otočený úplne hore nohami. Super.
Ďalším bodom programu bola zábava. Vtedy mi to prišlo ako ten najlepší nápad na svete, s odstupom času to hodnotím, ako tú najhoršiu zábavu, pri ktorej sa bavili všetci naokolo, len nie tí, ktorí sa baviť mali. Dievčatám sa nezdalo, že sa majú prezliekať, Katka na mňa vyletela, že drepy robiť nevie a u Adriána bol problém, že si natiahol sval. Bolo jasné, že toto mi úplne nevyšlo. Aj keď Viki ako víťaz workoutu nakoniec pohyb ocenila.
Nasledoval hlavný chod. Kým sa všetci naspäť prezliekli a dali fyzicky a psychicky dokopy po nekonečnej 4-minútovej fyzickej aktivite, som sa stihla prezliecť a hlavne prezuť tiež. Hneď po tom, ako bol hlavný chod na stole, nasledovala ďalšia provokačná otázka a neuhádli by ste od koho. Opýtala sa ma, prečo majú oni iné jedlo ako ja. Mala by som predsa jesť presne to, čo som dala jesť aj im. Každou ďalšou pripomienkou ma táto osoba hnevala stále viac a viac. Robila dusnú atmosféru a po každej jej debilnej otázke a pripomienke všetci pri stole prevracali očami.
Tretí chod bola polievka, ktorej konzumácia prebehla bez nejakých problémov. S koláčom to bolo horšie. Niečo, čo neobsahuje cukor, by sa ani nemalo volať dezertom. Nie je to sladké a to koláč byť musí.
To, že túto skupinku ľudí týmto menu a zábavou neočarím, som akosi tušila dopredu. To však nebola vec, ktorá mi prekážala. Ja som s tým, ako som zvládla prípravu jedla, bola vo všeobecnosti spokojná, no HRUŠKY na stole mi stále pripomínali osobu, ktorá mi pomaly začínala pekne liezť krkom. Jediná vec, čoho som sa bála, bolo to, že vo štvrtok ma už nebude brzdiť to, že sa musím ovládať pretože neprebehol môj variaci deň a skutočne nechcem, aby sa niesol v zlej atmosfére.
Streda je za nami. Z televízneho zostrihu sa javím ako úplná namyslená blbka, neviem variť, myslím si o sebe, že som prezident sveta a celkovo som na päsť. Ako je to v realite, už viete. Televízia verzus Nika 2:0.
A o týždeň o tom, čo sa dialo vo štvrtok, ale hlavne v piatok u Katky … a ako to celé dopadlo!