Varenie je tá časť zo sveta (prevažne) žien, ktorá ma minula veľkým oblúkom. Na moju obranu ale musím povedať, že som sa to ani veľmi nemala kde naučiť. Mamina je ten typ mamy, ktorú mi všetky kamarátky vždy závideli, pretože bola „super cool“, a keď som jej oznámila, že by som chcela vyskúšať nejaké psychotropné látky, opýtala sa, či môže ísť so mnou. Rodina sme boli vždy celkom neštandardná. A niežeby sa u nás nevarilo, ale mňa úplne do kuchyne nepúšťali. Celkovo ma veľmi do domácich prác nezapájali a ja som za to bola väčšinu života vďačná.

Na predminulé Vianoce som od maminy dostala mixér. Taký ten tyčový, pretože mamina zistila, že mi celkom chutí jej brokolicová polievka. Dostala som nielen mixér, ale tiež inštrukcie. Dve brokolice, jeden zemiak, trocha smotany, trocha vody. Vložíš do nádoby, vložíš do nej aj ten mixér. Pustíš. Polievka hotová. Prvýkrát som mixér z krabičky vytiahla 9 mesiacov po Vianociach, keď sme s Peťou u mňa doma pripravovali jedlo na narodeninovú oslavu. Tento gastronomický počin skončil požiarom v mojej rúre a nefunkčným vianočným mixérom.

Párkrát sa stalo, že som niečo navarila a ľudia to aj pochválili. Napríklad taký expriateľ vychválil do nebies každé jedlo, ktoré som pred neho postavila. On ale vedel, že ak povie niečo iné, nepríde len o jedlo, ale pokojne si môže predplatiť nejaký porno kanál, lebo to bude jediné miesto, kde najbližšieho polroka uvidí nahú ženu.

Spomenula som si na situáciu, keď som pár mesiacov dozadu pripravovala recepty pre jednu značku a k obrázku celej pečenej KAČKY som napísala: A ČO TAKTO DAŤ SI PEČENÉ KURA? Dva mesiace to tam viselo, kým nejaký pán nenapísal, že sme debili a že to je kačka. Túto historku som Peti pripomenula a nasledoval 5-minútový záchvat smiechu na obidvoch stranách. Ona sa smiala fakt skutočne, ja trocha tragikomicky. Predsa, ona nemusí ísť variť do telky.

– Ale vieš, raz tam bol chlap, ktorý urobil guláš z plechovky. – To bude môj človek, pomyslela som si. Aj keď, ja ani neviem, kde v obchode by som podobné veci hľadala. Myslím, že na akýkoľvek podobný nákup by som si musela zobrať asistenciu a že Google je povolená pomôcka. A že toto nikto neplánuje natáčať.

Zrazu som v telefóne počula, ako Peťa ťuká do klávesnice a do toho úplne nadšene splieta plány na 4-chodové MENU. Vytušila som blížiacu sa prítomnosť problémov. Ono, nielenže by som mala zvládnuť za 3 hodiny navariť 4-chodové MENU, navyše ešte pre 5 ľudí. V živote som nevarila pre 5 ľudí. A kde vôbec tých ľudí usadím? Veď ja ani nemám 5 stoličiek.

– Nepečený trojfarebný cheesecake. Ale počula si? NEPEČENÝ. Nevyhoríme. 5 surovín, všetko to nasypeš dokopy, „popatláš“ a máš! – Rokmi, čo som sa na blogu začala deliť o svoje zážitky, som sa naučila jednu veľmi dôležitú vec. Ľudia majú najradšej to, keď je niekto debil. A čím väčší, tým lepšie. Im nezlepší deň to, že sa na nich niekto usmial, že si dali dobré jedlo alebo prežili super rande. Ľuďom najlepšie zlepší deň to, keď je niekto väčší debil než oni a keď sa mu môžu smiať. A ja som tú energiu z radosti, ktorú Peťa z tejto tragikomickej situácie mala, cítila až ku mne domov do postele.

– No pozri, vegetarian.cz. Tu nájdeme presne recept pre Teba, Napríklad zapečený květák. To mám rada. – Najprv som sa zamyslela nad tým, čo to vôbec ten květák je a potom som podotkla, že to ale nie je veľmi hešteg foodporn. Na čo Peťa zahlásila, že nevedela, že ideme na výhru. A že teda musí prehodnotiť aj ten cheescake, lebo to k sebe veľmi nejde.

Následne sa ma opýtala, či my na Slovensku vôbec máme Primu. Že by ma vlastne nikto, kto ma pozná, vidieť nemusel. Tieto pokusy o záchranu situácie mi v momente pred oči vyhodili všetky tie hlášky mojej starej mamy o tom, aká je tá „telka“ super a aké parádne relácie o varení a záhradke tam dávajú. A ak je niekto na tejto planéte, kto môj blond vesmír absolútne nechápe, tak sú to moji starí rodičia. A ja fakt nedokážem predpokladať, čo by sa stalo, keby moja stará mama, ktorá varí úžasne, v telke videla variť jej milovanú vnučku. Variť. Neviem ale, či tomu hovoriť tak vznešene.

Hneď po tom, ako som dotelefonovala s Peťou, som otvorila mailovú schránku, kde na mňa čakal mail od organizátorov. Dvakrát som si to prečítala a zatvorila som to s tým, že to je najväčšia bizarnosť môjho života. Bezkonkurenčne. A to sa ma často v rôznych rozhovoroch pýtajú, akú najväčšiu šialenosť som kedy urobila. Mám pocit, že tu máme niečo, čo všetko ostatné zmätie zo stola.

V prílohe mailu bol dotazník, ktorý je nutné vyplniť do dvoch dní. Obsahuje otázky ako:

Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie. (Ach, ako som za túto otázku vďačná), Rodina (deti, manžel(ka)) – popíšte váš život. Aha, no. Ako, asi nie. Charakter. Prečo ste sa prihlásili alebo čo očakávate od súťaže. Alebo ešte jedna – čo urobím s výhrou. (?)

Ale, potom prichádzajú tie vtipné. Vzťah k vareniu. ČO NAJRADŠEJ VARÍM. Alebo historka z varenia. Každá moja historka z varenia končí nejakou nečakanou a neželanou exotermickou reakciou, no neviem, nakoľko je vhodné, spomínať to.

A na záver, čo jem a čo nejem alebo moje obľúbené jedlo. Tieto otázky mi kamarát okomentoval s tým, že nevie, či mrkva na obed je fajn a že sa obáva, že u nikoho nič jesť nebudem. Pretože zoznam toho, čo jem, je podstatne kratší než ten, čo nejem. Končí to otázkou na farbu PROSTÍRANÍ. Na Vianoce som dostala od jednej slečny darček, v ktorom bolo strašne veľa vecí s jednorožcami. A tiež servítky. Tak, asi viem.

Ja by som potrebovala trochu iné otázky. Napríklad: Uvarili ste už vôbec niekedy niečo? A kedy naposledy? Jedol to niekto? Prežil? A čo vaša nehnuteľnosť? Stále máte kde bývať?

Druhý dotazník obsahuje detailné informácie o mojich 4-och receptoch. Upozornili ma na to, že mám presne zapísať množstvá ingrediencií, pretože je to nutné pre divákov, ktorí budú (a teraz pozor) PODĽA MŇA VARIŤ. No zbohom. Nikdy by som nepovedala, že niekedy niekto v mojom pozemskom živote bude podobnú vetu adresovať mne. Názov pokrmu, suroviny, postup. Predjedlo, polievka (tak to je vec, ktorú som fakt v živote nerobila), hlavný chod a dezert.

S dnešnou skúsenosťou som sa podelila na Instagrame a v ankete mi za hodinu zahlasovalo 600 ľudí za – áno. Celkom jednoznačné, tak dúfam, že potom za trojfarebný cheescake MISS Sympatia Prostřeno budú hlasovať. To by bola tá najkurióznejšia výhra v gastronomickej súťaži, akú kedy tento svet videl.

Hovorí sa, že najlepší kamaráti vás dostanú z každého prúseru. Že keď vám je smutno, podržia vás, že budú s vami plakať alebo vymýšľať pomstu. Alebo … nejakú pomstu vymyslia na Vás.

A o týždeň sa môžete tešiť na pokračovanie už spred kamier.