To, že štandardní ľudia vedia variť, je vec absolútne prirodzená. To, že sa ja vareniu vyhýbam oblúkom, pretože mi prihorelo už absolútne všetko, a to dokonca polievka v hrnci, v ktorom údajne nič prihorieť nedokáže, asi nikoho neprekvapí. Na zoznam snov som si napísala bod – Naučiť sa variť – a kamarátka sa bez môjho vedomia rozhodla mi tento sen splniť.
Keď mi v to ráno zazvonil telefón vôbec som nemala chuť dvíhať a s niekým sa rozprávať. On ale o pol minúty zazvonil znova a nech už to bol ktokoľvek, keď sa telefón ozve v priebehu minúty dvakrát, väčšinou to zdvihnem. Blízka časová nadväznosť 2-och hovorov po sebe vylučuje telemarketing a tiež ľudí, ktorí nie sú v bezprostrednom ohrození života. Po tom, čo sa ale dialo v najbližších minútach, by som asi mala prehodnotiť svoje kritéria, ktoré budem uplatňovať v budúcnosti pri dvíhaní cudzích čísel. Niekedy môžem byť v ohrození života ja.
– Dobrý deň, Nikoleta. Máme tu prihlášku do relácie PROSTŘENO na vaše meno a chceli by sme vás do natáčania. Prihlásila vás Petra, viete o tom? – štandardne dokážem bleskovo reagovať na absolútne akúkoľvek situáciu v mojom živote, no táto pani mi spôsobila spontánnu hluchotu.
– Nie, ja o tom vôbec nič neviem. – Ako, nie žeby som nevedela o tom, že ma Peťa prihlásila, s touto skutočnosťou sa mi pochválila. Nazvala to POMSTOU ZA BRNO. Pomstou za to, ako som v Brne na inzertnú tabuľu v supermarkete napísala inzerát, že hľadám nežné pohladenie a občasné intímne chvíľky a pripojila som Petine telefónne číslo. V najbližších dňoch Peti neustále zvonil telefón a volali jej chlapi, ktorí by „radi reagovali na inzerát“.
– Tak, to nevadí, my vám pošleme všetky informácie v maile a večer si zavoláme a potvrdíme účasť. –
Potvrdíme účasť?! Niekde počas tohto bizarného ranného rozhovoru som prehodila niečo v štýle, že Peťu asi zabijem, z čoho pani na druhej strane usúdila, že fakt o ničom nič neviem. V skutočnosti bolo práve varenie tá vec, o ktorej som vedela úplne najmenej. Ja som ten typ, ktorý má na obed najradšej šalát (a úplne najradšej, keď mi ho urobí niekto iný) alebo tvaroh a čokoľvek, čoho príprava trvá dlhšie ako nakrájanie zeleniny alebo otvorenie nádobky s tvarohom, sa na zozname mne sympatických činností nenachádza.
Okamžite som zavolala Peti a bez nejakého pozdravu som na ňu zahučala trocha agresívne: „ZABIJEM ŤA!“ … za čím nasledoval vtedy prvý záchvat smiechu, za ktorým nasledovalo ešte niekoľko ďalších. Peťa sa nevedela prestať smiať, pretože aj keď sme obidve vedeli, čo urobila, len sme nad tým kývli rukou a nikto nečakal, že mi skutočne zavolajú. Neviem, čo presne Peťa napísala do prihlasovacieho formulára, no predpokladám, že to, že varenie nepatrí medzi moje koníčky ďalej s organizátormi nezdieľala. Ono tam asi úplne nebola kolónka: A viete vôbec variť? Keďže sa predpokladá, že keď sa niekto prihlási do GASTRONOMICKEJ SÚŤAŽE, variť vie! Alebo si to aspoň myslí. Ja neviem a ani náhodou si to nemyslím. Nikdy som na Instagram nedala žiadnu fotku jedla, ktoré som sama pripravila, pretože ono to nielenže veľakrát hnusne chutí, ale ono to aj hnusne vyzerá. A toto všetko Peťa samozrejme vie.
– Však si chcela byť v telke! – povedala a ja som si spomenula na to, ako ma 5 rokov dozadu niekto prihlásil do Nákupných maniačok a pozvali ma na natáčanie. Odmietla som to a to nielen z dôvodu, že by som na podobné excesy ešte nebola pripravená, ale tiež som mala pocit, že o móde neviem toľko, aby som mohla ísť do módnej súťaže do telky. A nutno povedať, že o móde viem toho podstatne viac, ako o varení. Človek by si myslel, že s vekom príde nejaký rozum alebo také niečo, no zjavne to je len ďalší debilný spoločnosťou vytvorený blud.
– Áno chcela, ale ja NEVIEM VARIŤ. – A na slovo neviem som dala hlboký dôraz.
– NO, PRÁVE! – A tou odpoveďou ma dostala tak, že som ďalej nedokázala argumentovať. Pomsta je sladká, no všakže.
O tom, čo sa dialo ďalej, a či som na varenie v telke prikývla, sa dočítate už o týždeň.
