Milada Horáková bola silná a odvážna žena. Prežila aj nacistické väzenie, život jej vzal komunistický režim.
Milada Horáková zosobňuje pre Čechov i Slovákov hrdinku, ktorá za svoje presvedčenie a vieru v demokraciu zaplatila najvyššiu cenu. Poprava jej hrozila aj v nacistickom väzení, no napokon ju o život pripravila obludná mašinéria komunistických represií.
„V boji sa padá a čo iné je život, ak nie boj,“ napísala Horáková v jednom z posledných listov na rozlúčku tesne pred popravou.
Počas 2. svetovej vojny sa Horáková zapojila do protinacistického odboja. Gestapo ju zatklo ju 2. augusta 1940 a vo väzení bola až do konca vojny. Dva roky strávila na pražskom Pankráci, ďalšie dva roky v Terezíne. V roku 1944 ju previezli do Drážďan, kde ju pôvodne chceli odsúdiť na smrť, napokon jej súd vymeral osemročný trest. Odpykávala si ho v Bavorsku v ženskej väznici neďaleko Dachau, kde ju v apríli 1945 spolu s ostatnými väzenkyňami oslobodila americká armáda.
V boji sa padá a čo iné je život, ak nie boj.
Horáková sa po voľbách v roku 1946 stala poslankyňou Národného zhromaždenia za ČSNS. Mandátu sa vzdala 10. marca 1948, v deň, keď za nevyjasnených okolností zomrel minister zahraničných vecí Jan Masaryk (podľa vyšetrovania aj viacerých historikov bola jeho smrť fingovanou samovraždou).
V období nastupujúceho mocenského monopolu Komunistickej strany Československa (KSČ) protestovala Horáková proti nútenému prerodu ČSNS na Československú stranu socialistickú (ČSS), ktorá mala byť pod dozorom KSČ. Bývalí funkcionári zlikvidovaných politických strán udržiavali kontakty a boli v spojení s exilom aj po februári 1948. Hoci ich aktivity ostávali v rovine diskusií, neušli pozornosti Štátnej bezpečnosti a stali sa zámienkou pre tvrdý zásah.
Nasledoval vykonštruovaný proces
Miladu Horákovú zatkli 27. septembra 1949 v jej pražskej kancelárii a v novembri sa začalo vyšetrovanie prvýkrát s použitím sovietskych metód, teda nátlaku, mučenia, vynútených priznaní. Výsledkom bolo vykonštruovanie „nebezpečnej protištátnej skupiny„, ktorá pozostávala z 13 obžalovaných s Horákovou na čele.
Pojednávanie pred senátom Štátneho súdu v Prahe prebiehalo od 31. mája do 8. júna 1950 pod názvom Proces s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike. Proces sprevádzala mohutná propagandistická kampaň s verejnými schôdzami, hromadným počúvaním rozhlasových prenosov zo súdnej siene a rozsiahlym filmovým a rozhlasovým spravodajstvom.
Výška trestov bola určená dopredu, v čase, keď obvinení ešte nepoznali ani svoju obžalobu. Milada Horáková obvinená z velezrady a vyzvedačstva bola odsúdená na smrť. Milosť pre Horákovú sa snažili svojimi listami získať aj Albert Einstein, Jean-Paul Sartre, Winston Churchill či Eleanor Rooseveltová. Prezident Klement Gottwald však žiadosti nevyhovel a Miladu Horákovú popravili 27. júna 1950 o pol šiestej ráno obesením mimoriadne krutým spôsobom.
Zdroj: TASR
