Jej život rozhodne nebol ružový ani nudný.
Božena Němcová, vlastným menom Barbora Novotná sa narodila 4. februára 1820 vo Viedni. Pôvod slávnej spisovateľky je však dodnes predmetom mnohých dohadov. Existujú totiž nepotvrdené špekulácie, že mohla byť aj nemanželskou dcérou mladšej sestry kňažnej Zaháňskej a manželia Panklovci si ju adoptovali. Po jej narodení sa usadili v Ratibořiciach pri Českej Skalici na statkoch kňažnej a nie na Starom Bělidle ako sa uvádza v najslávnejšom diele Boženy Němcovej.
Babička spisovateľky Magdaléna Novotná, tkáčka z Náchodska, s nimi však na panstve v Ratibořiciach skutočne žila v rokoch 1825-1829. Do života malej vnučky veľmi pozitívne citovo zasiahla. Malá Božena Panklová chodila do školy v Českej Skalici. Od augusta 1830 žila tri roky v rodine zámockého správcu vo Chvalkoviciach, kde sa zoznámila aj s nemeckou literatúrou v duchu romantizmu.
Ako sedemnásťročná sa pod nátlakom svojej matky musela vydať za úradníka finančnej stráže Josefa Němca, ktorý bol dvakrát starší. Manželia sa kvôli jeho zamestnaniu takmer každý rok sťahovali. V priebehu týchto presunov sa im narodili štyri deti. Keď rodina konečne zakotvila v Prahe, začala sa Božena Němcová stretávať so všetkými predstaviteľmi vtedajšej českej kultúry. A konečne začala písať a publikovať v časopisoch. V roku 1845 sa s rodinou presťahovala na Chodsko. Ako jedna z prvých sa tu zoznámila s učením utopického socializmu, tak ako ho propagoval filozof a kňaz Matouš Klácel. Boženě Němcovej a jej manželovi spôsobovalo veľké problémy ich vlastenectvo. Zvlášť v období Bachovho absolutizmu.
V roku 1850 Josefa Němca prevelili do Uhorska. Spisovateľka ho tu na území dnešného Slovenska navštívila asi trikrát. Pobyty využila na zbieranie ľudových námetov, z ktorých následne čerpala pri písaní rozprávok. V roku 1861 prišla do Lytomyšle redigovať svoje spisy. Žiaľ, veľmi vážne ochorela a prácu nedokončila. Keďže jej manžel odmietal dávať peniaze na živobytie, seba i deti živila z biednych honorárov za literárnu činnosť. V tom čase jej zomrel malý syn Hynek. V najťažšom období svojho života písala román Babička (1855) s podtitulom Obrazy z venkovského života, keď sa v spomienkach vracala do svojho detstva. Z Litomyšle odišla s už podlomeným zdravím do Prahy, kde 21. januára 1862 vo veku 41 rokov zomrela.
Okrem slávneho románu Babička medzi najznámejšie diela Boženy Němcovej patria Národní báchorky a pověsti (1845-1847), Slovanské pohádky a pověsti (1857-1858), Obrazy z okolí Domažlického. Rovnako aj poviedky Baruška (1853), Divá Bára (1856), V zámku a podzámčí ( 1856), Dobrý člověk (1858), Chyže pod horami (1858), Pan učitel (1860).
Zdroj: TASR
